Mali to dať na bubon? Nebuďte naivní. Keď pohnete armádou, je prirodzený "odpad". Keď som bol na vojne, takmer pri každom výjazde motostreleckého pluku doniesli späť jednu dve mrtvoly. A mohlo to byť občas aj lepšie, napríklad keď muničný voz vošiel do križovatky na červenú. Zistite si, koľko plukov mali invázne vojská Varšavskej zmluvy, vynásobte dvoma a dostanete dosť dobrý odhad počtu mrtvých.
Nesmieme to zabudnúť týmto vpadnuvším Rusom, Poliakom, Maďarom, Nemcom a Bulharom. (Paradoxne, rumunský diktátor Ceausescu odmietol inváziu a ustál tlak Moskvy.)
O to viac ma mrzí, že my sami sme o 30 rokov neskôr ochotne pustili lietadlá, ktoré išli ponad naše územie na mierovú pomoc (smutne známym "humanitárnym bombardovaním") do štátov bývalej Juhoslávie. Mali sme horkú skúsenosť z roku 1968 ale sami sme nerozoznali, že "pomáhame" pri inej agresii, lebo sme vtedy nepochybovali, že je správna. Smutná retrospektíva. Niekto tam má teraz dôvody podobne nenávidieť agresorské štáty vrátane nášho. Ľudstvo je slepé a nepoučiteľné.