Tento rok ukázal niektoré súvislosti. Len hlúpy človek nich nechce vidieť a súvislosti pochopiť. Najskôr Boeing 737 MAX, neskôr Koronavírus doslova uzemnili lietadlá. Skratka súd sa nelietalo alebo lietalo sa extrémne málo. Malo to za následok viac a výraznejších zrážok. U nás konkrétne pršalo asi 3x , ba možno 5x toľko ako v iných rokoch. Už len z tohto musí človek pochopiť, že nejedná sa o dva samostatné javy. Čo bude s Bratislavou je dobrá otázka. V prvom rade by som vyčistil a opravil kanálové odtoky. Kritické časti by som kapacitne rozšíril. Vysadil by som stromy a na jeseň by som sa postaral o upratovanie a kompostovanie listov. Ďalej netreba už veľa aby sme pochopili ako ďalej. Určite by som neplatil za pochybné štúdiá 20 či 40 tisíc Euro ako kosiť trávu. Stačí sa spýtať odborníkov.
Cez leto to bolo zreteľné, pekná modrá obloha, regulárny pohyb oblakov a dážď. Keď sa rozbije mikroklíma a nakoniec namiesto strašne veľa mikroklím je iba jedna veľká tak to je nad slnko jasné na čom sme. Nechajme sa prekvapiť, hneď bude viacerým jasné, nie všetci si všímame tak súvislosti.
Teplá vodná para robí zonáciu vlhkého vzduchu. Kde príde rozdelí veľkú zónu s malými teolotnými rozdielmi. Vzniká pomerne veľká plocha na ochladzovanie. Z toho môže byť výdatná zrážka, ale nakoľko sa výškovo míňajú v konečnom dôsledku to spôsobuje následné zhlukovanie a vrstvové teplotné rozdiely. Z toho býva veľký problém v podobe krupobitia, prívalových daždi, alebo keď sa to riadne nakŕmí tak aj hurikány a pod. Podľa toho kde sa to spustí na zemský povrch. Totiž žiadna voda nezostáva tam "hore". Buď väčšia alebo menšia musí prísť na zemský povrch.
Asi pred troma rokmi Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika organizoval prednášku s popierateľom klimatických zmien z USA. Chlapík prišiel vyfešákovaný, prezentácia ako hrom, akoby predával Microsoft. Pointa bola asi nasledovná: Globálna teplota sa nezmenila, lebo passaty fúkali trochu inak a na južnej zemeguli bolo o dosť chladnejšie v poslôedných dvoch rokoch (2015 a 2016). Nebolo ani suchšie počasie, lebo síce v Európe bolo menej zrážok, ale nad oceánmi toho pršalo o toľko viacej. Mal som pocit ako keby povedal nasledovné: Na zemeguli vždy je aspoň na jednom mieste 5 hodín (na čaj nastal čas podľa Angličanov), a nemusím dokazovať že niekde môže byť noc. Na žiadnu otázku nedal priamu relevantnú odpoveď, pekne si vytiahol nejaký slide z prezentácie a mlel si svoje. Ja napríklad mám odpozorované za posledných 16 rokov, že slnko zapadá vždy o kúsok ďalej, teda zmena presnej polohy na to tiž má nejaký vplyv. Aj som si minule kreslil a počítal a fakt ten posun polohy dáva tých 60-70 km, pravda za predpokladu že povrch zeme sa až tak nezmenil, teda domy (sú markerom pre referenciu polohy) sa nejak neposúvali či nenakláňali. Veľa rečí zbytočne vedľa, aspoň tak sa zdá, ale tie súvislosti sú pozorovateľné, nemáme dôvod si myslieť že by to mala byť iba náhoda. či predsa všetko je úplne inak. Prístup k presným informáciam je taký aký je, ale zatiaľ vidím na obidve oči.
Veď sa pozrieš na oblohu a vieš či bude pršať či nie.Takú oblohu cez leto ako tento rok som nevidel dobrých 20 rokov. Na druhej strane aj som za tých 20 rokov toho aj nalietal niečo.
Asi priveľa pravomoci nema, štúdiami by sa mala zaoberať ina inštitúcia ako ona. Hlavny architekt by mal z nich vychadzat a akcnejsie zasadzovat do praxe. Preto sa zdá, ze pani Konrad len sedi roky na teplom miestecku a vyberá si modernu agendu o ktorej len opakuje uz dávno zistené skutočnosti....je to neustále uspavanie hada. je čas na zmenu, to nielen na personálnu, ale aj zmenu v kompetenciach.
Rozbaliť príspevok
Náhodou
Čo bude s Bratislavou je dobrá otázka. V prvom rade by som vyčistil a opravil kanálové odtoky. Kritické časti by som kapacitne rozšíril. Vysadil by som stromy a na jeseň by som sa postaral o upratovanie a kompostovanie listov. Ďalej netreba už veľa aby sme pochopili ako ďalej. Určite by som neplatil za pochybné štúdiá 20 či 40 tisíc Euro ako kosiť trávu. Stačí sa spýtať odborníkov.
A to akoze vsade?
Stačí sa pozrieť na oblohu
Keď sa rozbije mikroklíma a nakoniec namiesto strašne veľa mikroklím je iba jedna veľká tak to je nad slnko jasné na čom sme. Nechajme sa prekvapiť, hneď bude viacerým jasné, nie všetci si všímame tak súvislosti.
Preco o tom niekto nepise, zmazali to?
CO2 a hlavne vodná para
Nie celkom
A ze to co pises plati pre celu severnu pologulu a vsade prsalo viac ako zvycajne.
No nepovedal by som
Pointa bola asi nasledovná: Globálna teplota sa nezmenila, lebo passaty fúkali trochu inak a na južnej zemeguli bolo o dosť chladnejšie v poslôedných dvoch rokoch (2015 a 2016). Nebolo ani suchšie počasie, lebo síce v Európe bolo menej zrážok, ale nad oceánmi toho pršalo o toľko viacej. Mal som pocit ako keby povedal nasledovné: Na zemeguli vždy je aspoň na jednom mieste 5 hodín (na čaj nastal čas podľa Angličanov), a nemusím dokazovať že niekde môže byť noc. Na žiadnu otázku nedal priamu relevantnú odpoveď, pekne si vytiahol nejaký slide z prezentácie a mlel si svoje. Ja napríklad mám odpozorované za posledných 16 rokov, že slnko zapadá vždy o kúsok ďalej, teda zmena presnej polohy na to tiž má nejaký vplyv. Aj som si minule kreslil a počítal a fakt ten posun polohy dáva tých 60-70 km, pravda za predpokladu že povrch zeme sa až tak nezmenil, teda domy (sú markerom pre referenciu polohy) sa nejak neposúvali či nenakláňali. Veľa rečí zbytočne vedľa, aspoň tak sa zdá, ale tie súvislosti sú pozorovateľné, nemáme dôvod si myslieť že by to mala byť iba náhoda. či predsa všetko je úplne inak. Prístup k presným informáciam je taký aký je, ale zatiaľ vidím na obidve oči.
Jasné
Necucám
Aký je výsledok práce