SME

Sobota, 7. december, 2019 | Meniny má Ambróz

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Fyzik: Čo má spoločné Peter Sagan s tankom? Spája ich zaujímavý jav (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť

Tankovy pas a cesta

je skvely priklad. Ale spodny bod na kolese, ktory vzhladom na cestu stoji, som asi nepochopil, pretoze si netrufam oponovat geniovi.
 

Aaa.

Chapem. Nechapal by som, keby koleso bolo absolutne dokonale nafukane. A dotykalo sa cesty iba jednym bodom.
 

 

Stoji znamena ze vzhladom na cestu sa nehybe ... viac tam netreba hladat ... teda ked sa koleso toci, znamena to ze x krat sa "nehybne" koleso dotkne zeme ... sa staticky x krat dotkne ale nie sa po ceste smyka ... pri smyku by bolo trenie, preto sa vynaslo koleso ...
Najprv som v clanku citil kus reklamu, potom som chlapcovi uveril ... a poslednym odstavcom si to cele pokazil ...
Všetko naznačuje tomu, že samotný priestor sa skladá z veľmi malých základných kameňov, podobne ako sa hmota skladá z atómov. Študovať kvantovú štruktúru časopriestoru znamená zisťovať, čo presne tieto základné stavebné kamene priestoru sú a ako ovplyvňujú procesy, ktoré sa v ňom dejú.

Ake kamene ? Teoreticke dufam ... keby povedal zlozky ... v mojom ponimani vesmiru a sveta vidim len energeticke toky a hmotu ako energiu spomalenu ... vidim cas a aj tu temnu hmotu ale kamene ee ...
 

S tym kolesom podla mna nemas pravdu.

Ide o to, ze material je nedokonaly a nedotyka sa podklau iba v jednom bode a teda body neopisuju pri pohybe kruznicu, ale v mieste dotyku su na pomyselnej tetive kruznice. Cize podobne ako tankovy pas. Tam je ta paralela. On to zle povedal, ze jeden bod. Jedine, zeby to uz zabrdalo do toho casopriestoru.
 

No neviem

Takyto clapik sa len tak nepomyli.
 

Samozrejme sa nemyli,

iba zmiatol vyrazom :1 bod na kolese. Tych bodov je nekonecne mnozstvo, pretoze tvoria plochu dotyku makeho materialu s povrchom podkladu.
 

a čo tak teoretický fyzikálny model

koleso = kružnica, cesta = priamka, koelso na ceste = kružnica sa dotýka priamky - aj tam je tých bodov nekonečne veľa?
Či len partia rýpakov musí mať pripomienky ku každému článku?
 

Ano, tych bodov je tam

nekonecne vela.. Lebo koleso bicykla sa neodvaluje po kruznici, ale po kruhovom odseku.
 

ešte raz - TEORETICKÝ FYZIKÁLNY MODEL

rozumiete tomuto termínu? Kružnica na priamke, hmotnosť v strede kružnice.

Ale OK, ak chcete hovoriť o reálnej situácii, buďte taký dobrý a dajte sem REÁLNY fyzikálny model a, samozrejme, tak, aby ste ho mohli komunikovať so stredoškolákmi a mohli by stredoškoláci na ňom robiť výpočty.
Ja si síce ten model predstaviť neviem, ale je jasné, že budete musieť riešiť problém pružnosti gumy, otázku tlaku v pneumatike a príslušnú plasticitu plášťa, nerovnosti cesty a nerovnosti povrchu plášťa (veď to nie je dokonalý súvislý dotyk na celej ploche, ktorá sa nám zdá, že sa dotýka, všakže?), ...
A nezabúdajte, prosím, že stredoškoláci diferenciálne rovnice riešiť nevedia. Úprimne sa priznám, že ani ja.

A ešte jedna poznámka - ak chcete hovoriť o reálnom modeli, tak tých bodov tam NIKDY nie je nekonečne veľa! Nekonečne veľa by ich bolo iba vtedy,keby sme hovorili o matematickom modeli v zmysle, že nejaká časť valca sa dotýka roviny. Áno, v tomto prípade by na tej ÚSEČKE bolo teoreticky nekonečne veľa bodov (prakticky je to, samozrejme, konečný počet) ale v tom prípade si rád prečítam, ako bude vyzerať reálny model rozloženia hmotnosti do jednotlivých bodov tejto úsečky.

Vopred ďakujem za vašu vyčerpávajúcu odpoveď.

P.S.
ad kruhový odsek - je to rovinný útvar. Koleso bycikla je predsa priestorový útvar. Prečo miešate hrušky s jablkami?
 

Treba sa vratit k meritu clanku.

Chalan - mozgac - dava konkretny priklad zo zivota a zbytocne neteoretizuje. Dava paralelu medzi tankovym pasom a deformovanou pneumatikou bicykla. Ja som sa zameral na jeho vyjadrenie : 1 bod. Preto som to najprv nepochopil. Podla mna mal povedat : 1 z x bodov a bolo by to jasne aj nam, laikom.
Na pruznost gumy sa vykasli, pretoze princip sa nemeni. Pri tvrdej gume je stycna plocha mensia, pri maksej vacsia. Ale vzdy je tam velicina bodov, ktore sa vzhladom na podklad nehybu.
Tych bodov tam je nekonecne mnozstvo, pretoze ak vzdialenost dvoch bodov - vyjadrena useckou je konecne cislo, potom velkost krajnych bodov tej usecky je 0. Ak vychadzame z toho, ze velkost bodu je 0, potom ich tam je nekonecne mnozstvo. Samozrejme, ak definujes ohranicenou hodnotou aj velkost nejakej plochy ( grafickeho bodu ), tak potom tam je konecny pocet ploch - grafickych bodov.
P.S. Netusim, aky utvar je koleso bycikla, ale pre pochopenie tvaru valiaceho sa kolesa bicykla je kruhovy odsek , ako ortogonalny priemet toho priestoroveho utvaru , celkom nazorny priklad.
 

chalan, mozgáč

hovorí - spodný bod kolesa - takže je celkom jasné, aký model mal na mysli. A keď ešte hovorí o vysvetľovaní problematiky stredoškolákom, tak to je jasné dvojnásobne, lebo cez iný model ako kružnica na priamke/úsečke by to stredoškoláci nevedeli spočítať (OK, možno by sa jeden na SK našiel).

Prajem príjemný deň.
 

Boze. Vykasli sa na kruznicu.

Precitaj si este raz clanok a specialne pasaz o tankovom pase a bicykli. Pohyb tanku , resp. nepohyb spodnej casti pohybujuceho tanku a valiaca sa pneumatika bicykla su na rovnakom principe. Spodna plocha pneumatiky dotykajuca sa podkladu sa tiez voci ceste nepohybuje. V case pohybu nema graficke vyjadrenie kolesa tvar kruznice.Tak uz neprud s kruznicou.
 

ja som CITOVAL z článku

A citoval som "spodný bod kolesa" z vety
Keď sa kolesá valia po ceste, spodný bod kolesa vzhľadom na cestu stojí.

Takže z tejto vety článku je celkom zrejme, ako "mozgáč" (ako ste ho nazvali) uvažuje. Ináč by hovoril o ploche, ktorou sa koleso dotýka cesty.
Také prosté :)
 

Tak mi este vysvetli,

ako to myslel s tym tankom. Aby som to aj ja pochopil.
 

Neviem, ako to myslel

ale myslím si, že asi takto:
tank, i keď sa nám to nezdá, tak ako bicykel, sa pohybuje pomocou kolies (Google images - tank), ktoré sa pohybujú po páse, ktorý si tank so sebou nesie. Pán fyzik jasne hovorí - "V prípade tanku to znamená, že spodná časť pásu stojí" - čo je nespochybniteľné, akurát som si to doteraz nikdy neuvedomil :D (na svoju obhajobu poviem, že som sa nikdy nad tým ani len nezmýšľal :) )
Teda, pri jazde vpred, keď sa prvý článok pásu dostane do kontaktu s "cestou", ostane na tomto mieste zafixovaný a tak isto sú na pevnom mieste vo fixnom kontakte s cestou (teda sa nepohybujú) aj všetky ostatné články pásu až po ten vzadu, ktorý sa v danej chvíli začal dvíhať hore. A po tomto fixnom NEPOHYBLIVOM páse, ktorý sa voči ceste nepohybuje (články pásu sa stali ako keby súčasťou pôvodnej cesty), sa pohybujú kolesá tanku (teda kolesa sa nepohybujú po ceste, ale po páse). Previedli sme tank na bicykel, akurát že bicykel má dve kolesá a tank, ako tak pozerám, zvyčajne 6-7.

Vlastne teraz už je jasné, čo chcel povedať týmto - "Tank si teda nesie namotanú cestu, položí ju na zem, prejde po nej a potom ju zas prenesie pred seba. Dookola." i keď to vyjadrenie - "potom ju zas prenesie pred seba" je trochu zavádzajúce, lebo ju "neprenesie", on ju neustále po kúskoch (článkoch pásu) prenáša. Ale možno to ide na vrub novinára. To ťažko povedať.
 

No a to, co sa deje medzi

pasom tanku a zemou, sa deje aj medzi dezenom pneumatiky bicykla a cestou. Howgh.
 

to je blbosť,

ohýbate si účelovo fakty.
To čo sa deje medzi dezénom pneumatiky bicykla a cestou sa deje medzi kolesom tanku a jeho pásom. Pás tanku voči zemi je nehybný.
Prečítajte si pozorne článok, presne to tam píše pán fyzik.
Príjemný zvyšok víkendu prajem.
 

Uz som chcel skoncit,

ale na taku kravinu musim reagovat. Tank ma predne a zadne kolesa ozubene a zas vybezky na pasoch zo strany kolies zapadaju do drazok, ktore maju stredove kolesa tanku. Ak tank prudko akceleruje, alebo prudko zabrzdi, tak pas je vzdy v kontakte s kolesami, nepresmykne ( moze sa iba roztrhnut ), lebo je tam kontakt cez zuby a vybezky. Ak prudko akcelerujes, alebo ( realnejsia situacia ) ak slapes na icykli do prukeho kopca, tak kolesa mozu presmykovat. Dtto pri brzdeni bicykla. V podobnej situacii sa moze ocitnut aj tank, ked nejaka hybna sila ci uz do kopca, alebo z kopca, alebo pri jazbe po betone sposobi posmyknutie pasu. Takze este raz:
anlogia je medzi deformovanym plastom kolesa bicykla a pasom tanku.
 

beriem späť

blbosť to samozrejme v realite nie je, máte pravdu, ak sa na to pozerám v zmysle komplexného modelu - pás tanku a pneumatika sú rovnocenné.

Len ste zase ušli od podstaty problému a to, aký model použil pán fyzik a presnejšie - ako sa ten model hodí na tank.
 

Nojo. tento koment som si nevsimol.

Odpoved :Stale aj s kolegom diskuterom Independenterom to beriete ako kruznicu. Tvar kolesa pri jazde ( schematicky zobrazene ) nema tvar kruznice, ale vyseku kruznice. Kruznica by to bola iba ak by to boli dokonale tuhe telesa a vtedy by ten nestastny nekonecne maly bod v kontakte so zemou v case blizkom nuly bol asi v relativnom pokoji vo vztahu k a adekvatnemu imaginarnemu bodu na podklade. Ale to si ja, so svojim netrenovanym mozgom bez patricnych matematickych znalosti,neviem ani predstavit.
 

1 2 3 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Už ste čítali?