Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Terapia láskou. Kde už lekári nepomôžu, nastupuje sila rodiny (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Velmi dobry clanok. toto je realita. Toto je zivot. respektive prezivanie. Strasne pre pacienta, strasne pre rodinu. Da sa to zvladat len trpezlivostou a laskou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

veľmi smutné a bohužiaľ realistické

Držím palce rodine. Toto a podobné veci by bolo potrebné Pelegrinimu a všetkým SMERáckym zlodejom otrieskať o hlavu keď rozprávajú o úspešnom príbehu Slovenska ako toť minule. Krajiny, ktorá sa nevie postarať o nemocných, seniorov ani iné skupiny ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Iba "naši ľudia" si zaslúžia istoty...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Veľký rešpekt synovi

Rodine. Nestáva sa to často.
A tie prasata v politike by to mali mat sudcom nariadené prečítať 10x. Aby mal človek v núdzi na deň dve plienky? Keď ma hnačku, ma chodiť ookakany?
Ak sa teda stat nevie postarať o človeka v dôchodkovom veku, tak nech od neho v jeho produktívnom nič nepýta.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Drzim palce

Absolutny respekt rodine, ze sa o Marienku takto prikladne staraju - tomuto sa hovori puto lasky...

Inak velmi dobry film o Alzheimrovi natocili Americania (na zaklade skutocnej udalosti) - volala sa "Still Alice". Tam hovoria, ze Alzheimer dokaze zasiahnut mudrych a intelektualnych ludi silnejsie/v skorsom veku/s rychlejsim priebehom ako priemernych ludi.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Počas čítania tohoto článku som si poplakala. Pripomenulo mi to problémy, ktoré som riešila v súvislosti so starostlivosťou o moju mamu.
Rodine by som odporučila, aby si našli fyzioterapeuta, ktorý bude niekoľkokrát do týždňa za pani Marienkou dochádzať a cvičiť s ňou. Najmä v období, keď prestane chodiť to bude veľmi dôležité, aby sa pohybom udržiavala peristaltika čriev a nedochádzalo ku zápcham a zatoxikovaniu organizmu. Ak personál nie je schopný dodržiavať pitný režim, tak je to zásadná vec

Komentár riaditeľky zariadení ma len presvedčil, že plienky pre ľudí, ktorí nemajú príbuzných neriešia. Priemerný starobný dôchodok na Slovensku je okolo 441€, toľko sa dá za pobyt v zariadení, tak silne pochybujem, že im zostávajú peniaze na plienky. A že by im ich firmy dávali tomu neverím, je to business ako každý iný.

Inak si myslím, že ak sa niečo také ako pani Marienke stane niekomu, kto nemá príbuzných, tak je lepšie , aby v určitej etape ukončil svoj život. Pretože byť odkázaný na milosť a nemilosť zamestnancom nemocníc a sociálnych zariadení na Slovensku, bez toho, aby niekto blízky kontroloval ich prácu, dozeral na nich a dohadoval sa s nimi, na Slovensku je nemysliteľné. Za posledné roky som mala možnosť s mojou mamou absolvovať pobyty v niekoľkých nemocniciach , LDCH a sociálnom zariadení a som o tom presvedčená. Zažila som prípady, keď ma spolupacienti mamy upozornili, že ju personál šikanoval, na vlastné oči som videla ako necitlivo a bezohľadne sa správali k umierajúcim. Nemá zmysel sa do takej situácie vôbec dostávať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Obdiv

Vážená rodina chorej, vyjadrujem Vám obdiv a rešpekt. Zároveň ďakujem za zverejnenie skúseností, ktoré nám ostatným iste pomôžu, otvoria oči, a dúfam, že aj kompetentným ukážu ten správny "smer".
Vďaka, prajem veľa síl.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Veľmi pekný článok. Ďakujem. Obdivujem rodinu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Dakujem za dobry clanok.

pomohol mi ujasnit si niektore veci okolo choroby mojej mamy. Nastastie sme nasli volne miesto v domove v Modre, pred 10 rokmi, personal bol velmi mily, aj ked sme platili vela a nosili jej plienky a pod. Stav sa jej ako 80 rocnej zhorsoval velmi rychlo ale urcite jej zivot znacne predlzili a sprijemnili.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Už ste čítali?