SME

Streda, 11. december, 2019 | Meniny má Hilda

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Slovenská veda chradne a práchnivie (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

 

Dovolím si do diskusie niekoľko poznámok k textu a upozorniť na zopár nedostatkov, o ktorých vieme.

Verím, že text ponúka úprimný obraz vedeckého výskumu na Slovensku, ale nie úplný. Nevidíme prácu vedcov v zahraničí, nevidíme patenty, nevidíme knihy, nevidíme málo citovaný ale dôležitý výskum. Druhá vec je, že podobné nevýhody mali všetky ostatné krajiny. Moja interpretácia dát je, že by sme nemali robiť všeobsažné závery, ale je korektné vychádzať interpretovať trendy v dátach ako základ pre opis stavu vedy na Slovensku. S touto časťou článku sme boli v redakcii spokojný, najmä preto, že dáta sa zlučovali s atmosférou a anekdotami, ktoré za posledné roky zbierame z prostredia vedy.

Táto séria článkov má jednu dôležitú dieru. Nepokrýva dostatočne problém peňazí vo vede. Pozreli sme sa na makro čísla, ale téma nie je ani zďaleka vyčerpaná. Nepokrývame (ne)fungovanie grantových schém ani to, ako fungujú stimuly pre firmy. Vidíme, že Slovenské firmy by mali viac investovať do výskumu - ročne "chýbajú" desiatky až stovky miliónov súkromných investícií. Chceli by sme zdokumentovať, prečo presne chýbajú a ako ich naštartovať. Tému peňazí vo vede nepovažujem za vyčerpanú a chceli by sme sa jej venovať viac v nasledujúcich článkoch.

Ak máte pripomienky k textu, alebo vidíte priestor v téme vedy, ktorý sme prehliadli, napíšte sem do diskusie. Do diskusie bude určite vedieť prispievať a odpovedať na otázky v sobotu 20.8 medzi deviatou a jedenástou ráno a opäť v pondelok (22.8) dopoludnia. Pokúsim sa odpovedať aj počas nedele, ale neviem sľúbiť pravidelné čítanie celého vlákna.
 

Clanok uplne vynechal jeden problem

ludske zdroje. Konkretne atraktivnost vedy pre mladych ludi. Skuste sa pozriet, kto z absolventov ostava na PhD. studium na nasich univerzitach, minimalne v atraktivnejsich odboroch (napr. informatika), kde su nastupne platy v komercnej sfere cca dvojnasobne oproti dlhdobemu prijmu "zacinajuceho vedca". Plus vybavenie, moznosti zucastnovania sa na konferenciach (networking) a ani publikacie v casopisoch nie su vzdy zadarmo - teda zacinajuci vedec moze byt velmi schopny, ale pokial sa mu nevvytvoria podmienky, aj tak sa mu zvycajne nepodari presadit sa. Dalsia vec, kolko velmi schopnych zacinajucich vedcov mozeme mat na SK statisticky? AJ v USA vedu casto robia cudzinci. Kolko mame schopnych cudzincov studujucich u nas? A opacne - kolko nasich (naj)schopnych mladych ludi odislo a ochadza studovat do zahranicia? Tito sa uz zvycajne k nam robit vedu nevratia. Uz tu sa zacina cely problem. ALe to je problem skolstva, ktory, akoze s vedou nesuvisi. Suvisi. Podstatne.

A este k - "Nevidíme prácu vedcov v zahraničí" - praca v zahraniči ale nie je slovenska veda, pokial z jej vysledkov nema priamy uzitok Slovensko. To ze niekto zo Slovenska urobi PhD. a nasledne dosiahne spickove vysledky niekde v USA, Kanade, Australii, UK, Finsku, Holandsku, ... je zasluhou lokalneho pracoviska, lokalneho profesora, lokalneho financovania. Samozrejme, v neposlednom rade aj konkretneho cloveka, ale to ze je ten konkretny clovek zo Slovenska, to este neznamena, ze je to "slovenska veda". A ak niekto namietne, ze aj po PhD. u nas sa niekto presadil, skusme pohladat - kolko takych postdocov najdeme?
 

 

Máte pravdu "veda v zahraničí" naozaj nepatri do našich výsledkov ak chceme hodnotiť vedu na Slovensku presne pre argumenty, ktoré ste spomenuli. Myslím však, že je dobré ju spomenúť, lebo únik ľudí je súčasťou problému, ktorý tie data ovplyvňuje a zároveň nevieme jeho rozsah cez ne zachytiť.

Ale áno, súhlasím - problém začína na školách a vlečie sa ďalej do výskumu priamou linkou.
 

"veda v zahranici"

ja si myslim, ze sucastou problemu nie je, lebo hovorime o problemoch SK vedy. Je to skor zastupny argument, ktory treba zakazdym interpretovat ako zufaly vykrik - pozrite sa, aj nasi ludia vedia nieco dosiahnut vo vede. Ano, vedia, ale nie na SK. Museli odist do zahranicia, aby ziskali znalosti, zrucnosti a financie, lebo toto im na SK poskytnut nevieme, alebo vieme iba ciastocne (spravidla bazove vzdelanie do magisterskej urovne, mozno vynimocne PhD.)

Mozno otazka na zamyslenie - nemam pre odpoved podklady - kolko mame "povodnych" Sk timov, ktore robia spickovu svetovu vedu dlhodobo a systematicky? Naopak - kolko z tych timov vzniklo tak, ze niekto bol na nejakom spickovom pracovisku v zahranici, tam sa nieco dozvedel a naucil a na tom si vybudoval karieru na SK (ja nemam nic proti tomu, je to mozno jedna z mala ciest, ako sa dostat z marazmu, ale treba to pomenovat a treba na tom potom pracovat systematicky)
 

Áno ľudské zdroje a osobnosti

je to kľúčové čo chýba slovenskej vede. Odliv mozgov tu bol vždy a ich návrat je v nedohľadne ak nie stratený.
 

imho neexistuje nieco take,

ako "slovenska veda". Veda je nadnarodna, apoliticka, univerzalna. Rozne staty ci narodnosti prispievaju do tej istej vedy, do toho isteho poznania. A takisto uzitok z vedeckych vysledkov maju (mat) vsetci, hodnotit to zuzene na uzitok pre jednu (jednotlive) krajinu deformuje vnimanie prace vedcov.
Ak slovensky vedec pracuje v oblasti, ktora sa na Slovensku nerobi, tak ide tam, kde sa na tom pracuje. Ale to iste plati pre vedcov vsetkych narodnosti. A tiez opacne - ak niekto vo svete chce robit v oblasti, kde je (bolo by) lidrom Slovensko, chce (mal by chciet) prist na Slovensko.
 

OK, budiz,

nech neexistuje, nemam s tym problem, ba co viac, z uhlu pohladu, ktory prezentujete, sa s tym stotoznujem. Urcite ale mozu existovat (a verim, ze aj existuju) vysledky, z ktorych ma Slovensko priamy uzitok a potom vysledky, z ktorych uzitok nema, alebo len sprostredkovany. Na tieto vysledky by som celkom rad pouzival nejaky termin, nech to nemusim zakazdym vysvetlovat. A mne pripada, ze termin "slovenska veda" by pre taketo vysledky vedy (a procesy, ktore k nim vedu) mohol byt celkom prijatelnym terminom :)
 

zopár otázok

Vďaka Vám aj Vašim kolegom za informatívny materiál. Keďže pôsobím v oblasti spoločenských a humanitných vied, nemôžem nedodať, že tieto scientometrické údaje redukované na WoS majú iba čiastočnú výpovednú hodnotu. Ale na druhej strane, iste v základných parametroch konštatovania platia (nízka kvalita, obmedzený medzinárodný presah, publikovanie v neznámych časopisoch, kult priemernosti a podpriemernosti). Na druhej strane nájdete aj v oblasti spoločenských a humanitných vied ľudí, ktorí robia špičkový výskum, ktorý je reflektovaný (pozitívne) aj medzinárodne. Ale áno, je to makroanalýza, uvedomujem si, že detaily pri tomto (aj tak prínosnom) pohľade zanikajú, inak to nemôže byť.
Zaujímalo by ma, ako vnímať v článku spomínané financovanie vedy cez vysoké školy ? Myslíte tým štátnu dotáciu na financovanie verejných škôl, ktorá sa skladá z pedagogického a vedeckého výskumu? Pôsobím na UK, netuším, o akých univerzitných grantoch (citujem: "Časť problémov síce môžu univerzity vyriešiť vlastnými silami – lepším rozdeľovaním grantov") na vedecký výskum píšete, nijaké neexistujú (univerzitní vedci sa môžu uchádzať o granty APVV, VEGA, európske zdroje, iné zahraničné zdroje, ale UK - rovnako ani SAV - nejakú vlastnú vedeckú agentúru, kde by sa rozdeľovali peniaze na výskum; peniaze zo štátnej dotácie sa používajú na platy zamestnancov vysokých škôl, ich pracovnou povinnosťou je aj "robiť vedu", ale nie sú to peniaze, ktoré by boli prideľované na základe nejakého výberu, jednoducho idú na tabuľkové platy). Jediným grantami, ktoré UK udeľuje, sú granty pre mladých (doktorandov, pracovníkov do 30 rokov), chvalabohu aj za ne, ale to sú naozaj symbolické sumy. Podobne symbolické, ako sumy schválené agentúrou VEGA na projekty z oblasti humanitných vied, mimochodom.
A veľmi by ma zaujímalo, čo si predstaviť pod tým prekvapujúco vysokým podielom (46,2%) súkromných investícií do vedy na Slovensku (prekvapujúcim asi aj preto, že pôsobím v oblasti spoločenských a humanitných vied). Kto konkrétne investuje na Slovensku do vedy? Do akých projektov? Do výskumu vo vlastných inštitúciách alebo najmä podporou konkrétnych projektov v SAV alebo na vysokých školách? Aké sú výsledky a efektivita v oblasti súkromných investícii do vedy?
 

 

Ďakujem za pripomienky. Začnem od konca.

Dáta o zdrojov financovania vedy sú z databázy Eurostatu. Mali by zahŕňať napríklad náklady, ktoré firmy vykážu ako výdavky na výskum. Na Slovensku je motivácia financovať výskum napríklad vďaka odpočtom na daniach. Nepodarilo sa nám to číslo rozložiť na drobné, ale v ministerstvo financií nám v zásade povedalo, že zvyšovanie výdavkov na vedu bude museiť ísť zo súrkomných peňazí . pravdpeodobne cez výdavky firiem na aplikovaný výskum.

Veta o lepšom rozdeľovaní grantov nie je šťastne naformulovaná. Chcela povedať, že univerzity môžu nejaké rezervy nájť v internom utrácaní peňazí a podpore čerpania grantov pre svojich pracovníkov a zároveň tlačiť na to, aby sa viac z celkového balíka peňazí rozdeľovalo cez granty. Pri editovaní textu sme vetu moc nahustili.
 

vďaka

Tá štruktúra (efektivita, reálny prínos) súkromných investícií do vedy by bola zaujímavá, lebo len pred pár dňami bol v SME (14. 8. "Akože robíme vedu. Firmy si znižujú dane za výskum aj pri výrobe sušiakov na bielizeň") zaujímavý článok o tom, čo všetko (inými slovami aké nezmysly nesúvisiace s vedou) dokážu firmy vykázať ako investície do vedy, aby si mohli znížiť daňový základ. Súkromné investície do vedy sú iste dôležité, ale obávam sa, že z tých 46,2% je veľká časť (dokonca väčšia časť?) iba potemkinovská dedina, ktorá nemá s vedeckým výskum nič spoločné a slúži na zníženie daňovej povinnosti. Áno, súťažné rozdeľovanie v konkurencii na vedecké projekty, ale každý Vám iste povie, ako to v praxi funguje, žiaľ.
 

Ocenil by som,

ak by ste v niektorom z budúcich článkov uviedli výkonnosť slovenskej vedy (povedzme vyjadrenú ako počet nie-autocitácií) vo vzťahu k financiám vynaloženým na vedu. Dáta na to máte, stačí ich nasypať do Excelu.

Povedzme v roku 2014 mali slovenskí vedci v databáze SCOPUS 7492 nie-samocitácií. Česi mali 31336. Vo vzťahu k celkovým výdavkom na vedu to vychádza nie zle: ČR 166 tisíc USD za jednu citáciu, SR 153 tisíc na jednu citáciu.

Prizrime sa, povedme, na také Rakúsko. Citácií v roku 2014 majú 59485. Za jednu citáciu v danom roku teda zaplatili 181 tisíc USD. Efektívnejší ako my sú Švédi: 130 tisíc USD za jednu citáciu. Zaujímali by ma Nemci, ale tam mi chýbajú numerá a nechce sa mi ich zháňať.

Čísla o citáciách beriem odtiaľto: http://www.scimagojr.com/ čísla o výdavkoch sú z Vášho článku.

Mám tušenie, že ak by ste usporiadali európske krajiny podľa tohto pomeru, nevyjde Vám Slovensko vôbec zle. A bežne sa vyskytujúce tvrdenia o neefektívnom sypaní peňazí do čiernych dier by sa dostali od dosť iného svetla.
 

Tak,

je to trocha krkolomné porovnanie, lebo medzi prostriedkami vynaloženými na vedu a citačným ohlasom naozaj nemusí byť principiálne lineárna závislosť a navyše je tu otázka, či myslíte práce Slovákov, ktoré boli celé urobené na Slovensku alebo aj tie, kde tá finančne náročná časť bola urobená v zahraničí (vlastná skúsenosť). Ale je nepodstatné zisťovať, či slovenskí vedci sú dostatočne výkonní. Určite sú, pošlite ich do zahraničia a robia ako fretky. Problém slovenskej vedy je taký istý ako školstva a ďalších intelektuálne náročných odborov: negatívny postoj spoločnosti a z toho vyplývajúce slabé financovanie a z toho vyplývajúci únik mozgov.
 

 

Nieco podobne (pomer vystupov k vlozenym peniazom) robi napr. Nature index. http://www.nature.com/nature/j...
Ten pocita vystupy v 68 najlepsich vedeckych casopisoch v prirodnych vedach a v nalinkovanom grafe ich deli financiami.
Ako vidite, aj ked podelime nasu top vedu v prirodnych vedach tym zalostnym mnozstvom penazi, sme na tom velmi zle (maly ruzovy stvrocek).
 

Nature index

by sa povedzme dal považovať relevantný vo fyzike, chémii a biológii.

Kompiluje sa to z malého množstva časopisov, link pre lenivých tu:

http://www.natureindex.com/faq...

Chutné ta tom grafe je Grécko a Cyprus, ktoré kvôli hospodárskym problémom skresali verejné výdavky a tým pádom majú peknú efektivitu. Otázka je, dokedy. Slovinsko je efektivitou porovnateľné s Japonskom? Hm.
 

 

Suhlasim, ze toto je len vysek z reality, top vysledky v prirodnych vedach.
A samozrejme, tieto pomery treba sledovat dlhodobo, aby vypadok financovania v nejakom kratkom obdobi umelo nezvysil efektivitu.
 

Firmy investujú

do takého výskumu, kde vidia potrebné špičkové prístrojové a ľudské kapacity, know-how a už nejaké v minulosti dosiahnuté výsledky. Ak toto firmy nenachádzajú, tak do vedy na Slovensku prispievať nebudú. Ani daňové úľavy to nevyriešia.
 

Par poznamok

Podla mojho nazoru ste nedali dostatocny priestor vedcom z humanitnych a spolocenskovednych odborov - napriklad v ramci rozhovoru s niektorym takymto badatelom.

Diskusia sa toci okolo cesko/slovenskej fixacie na karentovane casopisy - v databazach Web of Science - do ktorej spadaju predovsetkym prirodne vedy. Pre humanitne odbory je v skutocnosti monografia neraz vyznamnejsou publikaciou ako vedecka studia - zalezi od jednotlivych okolnosti. Plati to aj pre zahranicnych vedcov. S tvrdenim, ze mnoho ludi publikuje len pre publikovanie, krizovymi citaciami, citacnymi mafiami suhlasim. Podla mojho nazoru by to vobec nebolo zlozite rozkryt a poukazat na ludi, ktori takto funguju.

Pokial ide o humanitne odbory, tak vacsinou nejde o timovu, ale o individualnu pracu, co clanok obchadza, ked sa stale hovori o timoch. Kazdy odbor ma svoje specifika, ktore sa velmi tazko gleichschaltuju.
 

 

Mozem suhlasit s tym, ze obcas aj nekvalitny clanok moze byt citovany (ked bude zaujem, vysvetlim, ako k tomu moze dojst), ale zaroven zdoraznim, ze vo vyspelych vedeckych krajinach sa to
vo vseobecnosti vie. Navyse autor takehoto pseudoclanku ma zaujem sa s nim prilis nechvalit a nevyskakovat, pretoze dobre vie, ze moze dostat po nose (vsimnite si napr., ze uz nejaku dobu sa tu v diskusiach na SME vyjadrujem neanonymne, kriticky a adresne o pomeroch v teoretickej fyzike na Slovensku. Co myslite, preco na to nikto zo zainteresovanych nereaguje ?) Na druhej strane ten casto pouzivany argument o "citacnych mafiach" mi pripada pritiahnuty za vlasy. Pouzitie slova "mafia" totiz naznacuje, ze isti ludia sa predbezne dohodli, ze budu citovat jeden druheho, co podla mojho nazoru nezodpoveda realite. NIkdy som nepocul ani vzdialene o podobnom pripade ani v matematike ani v teoretickej fyzike. Riziko s tym spojene by bolo privelke (dozivotna kompromitacia a pod) a je ovela jednoduchsie si citacie zadovazit poctivou pracou. Nie je to pritom az take tazke: staci sa napichnut na nejaku medzinarodnu spolupracu, ktora frci niekde v blizkom okoli a nejake citacie z toho kvapnu.
 
Hodnoť

Mame tu jednu nadpriemernu oblast

Nasi politici presli z vedeckeho komunizmu priamo do vedeckeho kapitalizmu a svetu ponukaju take struktury, theoremy a hybridne vzorce, ze niet im vo svete paru. Bohuzial ked svet ocenil Da Vinciho po 400 rokoch, tak je to aj osud nasich nomenklaturnych kadrov Bugara, Ficina, Figelina, Lajcaka atd..
 

Žiada sa mi dodať,

že pre vedu sú najdôležitejšie dva možné zdroje peňazí: Firmy nachádzajúce sa blízo vrcholu technického výskumu a po druhé prezieravosť politikov inak povedané ich schopnosť vidieť si aj ďalej od nosa. Ani jedno ano druhé nemáme. Politikom stačí prestaviť Slovensko na dielňu Európy (automobilky) aby uspokojili národ a že by si politici na Slovensku videli ďalej od nosa nám vysvetli Kažimír keď peniaze pre mliekároc vzal vedcom. Veď ovce ktoré volia kleptokratov sa nevyskytujú medzi inteligenciou, ale skôr medzi tou prostoduchejšou časťou národa. A o to ide: dostať hlasy prostoduchej väčšiny, klavne že je väčšina. A to je hlavný problém našej vedy: Takí ako Fico, Danko, Bugár a im podobní ktorí si vidia len po svoje záujmy a veda im je ukradnutá. Howgh!!!!!
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Už ste čítali?