Streda, 21. november, 2018
OKUPÁCIA 1968

Vojská mali vtrhnúť do Československa skôr, no Brežnev váhal

Invázia do Československa v auguste 1968 bol najväčšou vojenskou operáciou v Európe od skončenia druhej svetovej vojny.

Sovietske tanky v Bratislave. (Zdroj: ARCHÍV ÚPN)

Plán na obsadenie Československa vojskami krajín Varšavskej zmluvy sa rodil už od apríla 1968 a Sovieti mu dali krycí názov operácia Dunaj.

Podľa autora rovnomennej knihy, českého historika Daniela Povolného, bola moskovská generalita pripravená zasiahnuť oveľa skôr než v auguste - už máji.

„Sovietske velenie sa domnievalo, že je najvyšší čas zasiahnuť. Československí konzervatívci ho však ubezpečili, že to ešte nie je potrebné, že pomery v krajine zvládnu sami,“ uviedol Povolný pre portál aktualne.cz.

Druhý pokus nadišiel v júli počas veľkého vojenského cvičenia armád krajín Varšavskej zmluvy Šumava 68. Manévre sa začali v júni a sovietske jednotky aj po ich skončení svoj pobyt v ČSSR pod najrôznejšími zámienkami neustále naťahovali. Sovietsky vodca Leonid Brežnev však stále váhal. Veril, že sa mu podarí presvedčiť československých lídrov o zmene politického kurzu za rokovacím stolom.

Keď však po stretnutiach v Čiernej nad Tisou (na prelome júla a augusta) a v Bratislave (3. augusta) videl, že sa Sovietmi prednesené požiadavky neplnia, dal pokyn na vojenský zásah. Blížil sa totiž termín XIV. zjazdu KSČ plánovaného na 9. septembra 1968, na ktorom sa očakával triumf reformného krídla komunistickej strany.

Mapa Operácie Dunaj. (zdroj: SME)

Vojenskú inváziu okrem Sovietskej, poľskej, maďarskej a bulharskej pomáhala pripravovať aj armáda NDR, ale východonemeckí vojaci napokon zostali doma. Československí konzervatívci o to požiadali Brežneva, obávali sa totiž, že by prítomnosť Nemcov v československom pohraničí vyvolala spomienky na Mníchov 1938.

Podľa nemeckých historikov to vtedajší komunistický vodca NDR Walter Ulbricht vnímal ako poníženie.