SME

Svet 2030: Vitajte, vašu prácu vám ukradol robot

(Zdroj: i.sme.sk)
Svet 2030: Vitajte, vašu prácu vám ukradol robot

Ako bude vyzerať práca v najbližších desaťročiach? Pripravte sa na svet, v ktorom budú vládnuť roboty.

TEXT: Tomáš Prokopčák

VIZUALIZÁCIE a GRAFY: Ondrej Podstupka, Michaela Kušnírová

VIDEO: Dávid Tvrdoň, Tomáš Prokopčák

FOTO: Stanislava Ivánková a Software Freedom Conservancy, Boston Dynamics, ABB, archív SME

PODCAST: Tomáš Prokopčák, Rádio_FM - Lucia Haverlik, Pavol Hubinák

Úvod
Kapitola 0: Ahoj, som Anna
Kapitola 1: Nástup automatov
Kapitola 2: Robil som to ručne
Kapitola 3: Koniec strednej triedy?
Kapitola 4: Budúcnosť práce
Kapitola 5: Záver

Úvod

P redpovede v médiách patria k hlúpym žánrom. No niektoré myšlienkové cvičenia môžu byť užitočné: pretože nám dovolia odhadnúť svet, ktorý sa ukrýva kúsok za obzorom.

Samozrejme, máloktorá hypotéza prežije brutálny stret so skutočnosťou – a je to tak správne.

Ak sa však pozrieme na rýchly technologický vývoj posledných desaťročí, na nejaké náznaky narazíme.

Uvidíme, ako rýchlo sa zlepšujú a zlacňujú rôzne automaty, ako sa strojové procesy dostávajú do čoraz väčšieho a väčšieho množstva zamestnaní. Nie sú to len roboty vo vašej miestnej automobilke, ale aj softvérové riešenia pri vašom účtovníctve či pri správe budovy.

Zlou správou je, že sa to odohráva. Tou dobrou, že o tom vieme a odohráva sa to postupne.

Aj Slovensko sa potrebuje pripraviť na možnosť, že celé sektory začnú nahrádzať stroje: na svet bez vodičov automobilov, bez telemarketérov či bez auditórskych firiem. Potrebuje sa pripraviť na časy, keď nebudeme súperiť s lacnou pracovnou silou kdesi na druhom konci zemegule, ale so strojmi, ktoré nereptajú, nechcú vyššiu mzdu a nepotrebujú odpočívať.

V takom svete s nedostatkom práce musíme vedieť, kto a ako nám dá najesť, zaplatí nájomné aj lekársku starostlivosť. A ako bude štát získavať peniaze.

Keďže predpovede v médiách patria k hlúpym žánrom, aj táto sa môže zásadne mýliť. Ale je vždy rozumnejšie zmýliť sa a pripraviť sa na čosi, čo nikdy nenastane, ako nenachystať sa na budúcnosť, ktorá významne zmení naše životy.

Kapitola 0: Ahoj, som Anna

Úvod
Kapitola 0: Ahoj, som Anna

Kapitola 1: Nástup automatov
Kapitola 2: Robil som to ručne
Kapitola 3: Koniec strednej triedy?
Kapitola 4: Budúcnosť práce
Kapitola 5: Záver

V o lajme ju trebárs Anna. Annu by ste chceli zamestnávať: je milá, rozvážna, trpezlivá a snaží sa pomôcť. Nepamätáte si, že by niekedy na niekoho zvýšila hlas, sťažovala sa na miesto, kde musí sedieť, prípadne si nemala čo povedať s kolegami.

Preč sú časy operátorov liniek, dostanete sa k nim len s veľkou mierou trpezlivosti a kreativity.

Pravdupovediac, Anna sa s kolegami rozpráva len málokedy – a nielen preto, že už ich veľa nezostalo. Veď napokon jej najobľúbenejšou frázou je: „Dovolali ste sa na zákaznícku linku. Ako vám môžem pomôcť?“

S nejakou podobnou Annou ste už určite hovorili. Zdvíha telefón, keď sa chcete dovolať poskytovateľovi internetových služieb, keď vám poriadne nefunguje mobilný telefón alebo chcete čokoľvek zistiť od banky.

Preč sú časy operátorov liniek, dostanete sa k nim len s veľkou mierou trpezlivosti a kreativity. Telefón vám zväčša zdvihne stroj, relatívne jednoduchý robot predprogramovaný na riešenie najčastejších problémov. Šetrí peniaze, čas, neštrajkuje, nikdy sa neunaví, neochorie, nepýta od nadriadených dovolenku a... nikdy nechce zvýšiť mzdu.

Dnes sú softvérové riešenia zákazníckej podpory všade. Prieskum o budúcnosti práce navyše odhaduje, že v priebehu dvoch nasledujúcich desaťročí je 99-percentná pravdepodobnosť, že prácu telemarketérov úplne nahradia roboty.

V prípade audítorských zamestnaní či práce zameranej na komunikáciu s klientmi je to 94-percentná pravdepodobnosť, predajcovia v maloobchode prídu o svoje zamestnanie na 92 percent.

Vitajte vo svete, kde bude Anna robiť vašu prácu. Vitajte vo veku robotov.

Kapitola 1: Nástup automatov

Úvod
Kapitola 0: Ahoj, som Anna

Kapitola 1: Nástup automatov
Kapitola 2: Robil som to ručne
Kapitola 3: Koniec strednej triedy?
Kapitola 4: Budúcnosť práce
Kapitola 5: Záver

V ďaka nášmu objavu zmyslu ekonomizácie využívania práce prekonáme rýchlosť, akou dokážeme nájsť nové využitie práce.“

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

V eseji Ekonomické možnosti našich vnukov Johna Maynarda Keynesa z roku 1930 nájdete aj takéto konštatovanie o technologickej nezamestnanosti.

Slávny ekonóm sa zmýlil, najbližšie dve generácie nezažili radikálnu pracovnú revolúciu. Predpovedaný svet s pätnásťhodinovým týždenným pracovným časom sa nikdy neobjavil, skôr naopak.

Problémom je, že Keynes možno netrafil storočie. Dnes totiž stojíme na prahu revolúcie, akú ľudstvo – možno s výnimkou tej industriálne – nezažilo.

Nie preto, že by sa ľudia ešte nikdy nestretli s radikálnou zmenou v celých priemyselných odvetviach. Ale preto, že tá aktuálna sa udeje veľmi rýchlo a, predovšetkým, aj v množstve sektorov naraz.

ZDROJ: C. Frey a M. Osborne / The Future of Employment: How Susceptible are Jobs to Computerisation?

Polovica ľudí bez práce?

Pred dvoma rokmi Carl Benedict Frey a Michael Osborne z Oxfordskej univerzity prerátali, ako by takýto svet mohol vyzerať. A vyšlo im, že vo veľkom riziku automatizácie sa nachádza 47 percent všetkých pracovných kategórií.

V preklade: takmer polovicu všetkých možných miest, počnúc poľnohospodárstvom a právnickými službami končiac nahradia stroje.

Niektorých možno poteší, že veselú budúcnosť nemôžu očakávať ani novinári. Magazín Wired odhaduje, že do desiatich rokov bude 90 percent všetkých textov na internete písať stroj.

Ak dnes čítate burzové či športové správy od globálnych spravodajských agentúr ako Reuters či AP, písmenká, na ktoré hľadíte, pravdepodobne zoradil zmysluplným spôsobom softvér.

Tradičnou odpoveďou ekonómov býva, že nové technológie so sebou prinesú nové miesta. Napokon, tak to vždy v minulosti bolo.

Príchod automobilov možno zničil drožkárov – a odhaduje sa, že stav populácie úžitkových koní poklesol o deväťdesiat percent – ale vytvoril množstvo nových pracovných miest: počnúc robotníkmi vo fabrikách a končiac vodičmi diaľkových kamiónov.

Roľníci 21. storočia

Čosi podobné sa vraj stane aj s novým príchodom strojov: nástup automatov v ďalších odvetviach v konečnom dôsledku smeruje k vyššej produktivite práce, vyšším príjmom (a vyšším výberom daní).

Vyššie príjmy povedú k

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Narodil sa v Žiline, vyrastal a žije v Bratislave. Študoval automatizáciu na FEI STU, skončil filozofiu na FIF UK v Bratislave: špecializoval sa na súčasnú českú a slovenskú literatúru, logiku a filozofiu vedy. V SME pracoval od roku 2005 ako externý redaktor Kultúry, od roku 2008 bol redaktorom Zahraničia. Od roku 2012 viedol oddelenie vedy a techniky a TECH.sme.sk, od októbra 2014 aj projekt príloh - longformov. Od roku 2015 bol zástupcom šéfredaktorky pre SME.sk a online redakciu. Od roku 2021 je členom predstavenstva vydavateľstva Petit Press zodpovedným za digitálny obsah a predplatné. Facebook, Twitter, Instagram, LinkedIn

Čítajte ďalej

V chorvátskej obci Kuterovo žijú veľké šelmy v bezprostrednej blízkosti ľudí

Medvede im do záhrad chodia ako do obývačky. Chorvátsky vidiek zo šeliem profituje

Zasadíme viac stromov, aby z úrody zostalo aj nám, vravia v Kutereve.


26. nov
Od otca Jána Kolesára staršieho dnes preberá žezlo jeho syn Ján Kolesár mladší.

Dnes má 250 zamestnancov, v roku 1991 bol rád, že má 250 korún

Začal podnikať v roku 1991 a nechcel mať mercedes do roka. Iní domercedesovali, hovorí


12. nov
Pavol Országh Hviezdoslav

Hviezdoslav ako prvý použil slovo hip-hop. Stačí to však v 21. storočí?

Najväčší slovenský básnik zomrel 8. novembra 1921.


5. nov
Kostra už ako komunistický básnik v septembri 1950.

Nevädze, kúkoľ, vlčie maky, Tiso je taký, Stalin je taký

O dielach ospevujúcich zločinecké režimy sa mlčalo desaťročia.


29. okt
Protestov proti reforme národných parkov sa zúčastňujú extrémisti, poľovníci, lesníci aj nespokojní občania.

Extrémisti si našli nový terč: ochranárov a ochranu prírody

Najprv chceli zastaviť drancovanie lesov, keď ich ochranári odmietli, obrátili sa proti nim.


22. okt
Lenka Kováčová sa cítila v Hainburgu viac v bezpečí ako v slovenskej pôrodnici. Verí, že aj na Slovensku sú sestry, ktoré by mali záujem viesť prirodzené pôrody s minimom lekárskych zásahov.

Čo vzdycháte, veď to nebolí. Prirodzený pôrod našli až za hranicami

Príbehy žien, ktoré sa rozhodli rodiť v Hainburgu.


15. okt
SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop
Skryť Zatvoriť reklamu