Svojim študentom kladie nepríjemné otázky, ktoré získavajú naliehavosť v čase, keď verejný priestor zaplavuje demagógia a pravda a lož sa podľa ľubovôle zamieňajú.
"Neznášam pojem alternatívna pravda. Pretože je to jednoducho klamstvo, ktoré sa vydáva za akúsi alternatívnu či neoficiálnu pravdu. Musíme tiež rozlíšiť lož a nepravdu.
Nepravda je širší pojem, zahŕňa aj legendy, rozprávky, mýty či milosrdné lži, to sú však nevinné nepravdy. Obávať by sme sa mali takých neprávd, ktoré zasahujú a napokon ovládajú celú našu osobnosť: naše myslenie, cítenie, naše postoje i konanie," hovorí filozof IVAN BURAJ, ktorý pôsobí na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Prednáša aj o tom, prečo sa ľudia uchyľujú veriť nepravdám, lžiam a hoaxom.
"Či chceme, alebo nechceme, manipulácia je, podobne ako moc, a zvlášť dnes, všadeprítomná," dodáva.
V rozhovore sa dočítate:
- Odkedy je spoločnosť konfrontovaná s demagógiou.
- Ako reagovali na demagógov antickí filozofi Aristoteles, Platón, Sokrates.
- Prečo demagógia vedie k tyranii.
- Prečo sa manipulovaný sám zúčastňuje na vlastnom sebapodmanení.
- Prečo neznáša pojem alternatívna pravda.
- Ako sa dá definovať lož a prečo je pre život nevyhnutná pravda.
Posledné roky sa intenzívne zaoberáte otázkami pravdy a lži. Čím vás tento problém tak zaujal?
Francúzsky filozof Michel Foucault sa nepýtal, čo je pravda, ale: Načo je nám pravda? Prečo teraz intenzívne poznávame práve toto a prečo o inom tak rozpačito mlčíme?
To ma zaujalo. Totiž pýtať sa, ako súvisí pravda s mocou.
Ako to myslíte?
Pravda sa zvyčajne vysvetľuje ako nezávislý fenomén, no vo vzťahu s mocou ide o napätie až konflikt. Keď sa moc začína dotýkať pravdy, je otázkou, či pravda nestráca na atribútoch, ktoré považujeme za charakteristické, teda nestrannosť, objektívnosť, nezávislosť a podobne.
Pravda vždy bude závislá od prostredia, v akom sa vyslovuje. Ak pravdu považujeme za druh poznania a poznanie je sprostredkované jazykom, tak aj jazyk je závislý od vzťahov v spoločnosti.
