Pred osemdesiatimi rokmi pripadla na 7. februára 1943 nedeľa. V Ružomberku bolo v ten deň rušno. Mesto bolo plné pohlavárov Hlinkovej slovenskej ľudovej strany a gardistov, úradníkov a vojakov.
Keď na obed pricestoval minister vnútra a hlavný veliteľ Hlinkovej gardy Alexander Mach, nasledovalo slávnostné kladenie vencov na hrob Andreja Hlinku. Udalosť sa odohrávala v mauzóleu, ktoré mu v meste vybudovali a slúžilo na častú prezentáciu politickej garnitúry. Prizeralo sa aj početné miestne obyvateľstvo.
Ružomberok, tak ako každé mesto na Slovensku, bol už v tom čase ochudobnený o Židov, ktorých predošlý rok vyviezli za hranice. Zostávali už len tí, ktorých režim nevyhnutne ekonomicky potreboval. Nikto však nevedel dokedy.
Na záver slávnosti pristúpil k mikrofónu Mach a prečítal ďakovný list od Adolfa Hitlera za dobre vykonanú prácu. Potom spustil svoj prejav. Obecenstvo nadšene tlieskalo a skandovalo, takže musel prejav často prerušiť. Iným, ktorí ho neskôr počuli z rozhlasu, tuhla krv v žilách.
Málo známa kapitola holokaustu dokladá, že slovenskí radikáli chceli vyviezť aj posledných Židov, hoci vedeli, že ich zavraždia.
Aby sme otázku vyriešili dôkladne
"Vidíme to na celej čiare najmä dnes, najmä v takýchto časoch tvrdej skúšky. Vidíme, kto by tu chcel vyvolať poplach, vidíme to - robia to Židia! Tých dvadsaťtisíc Židov, ktorých tu ešte máme. Už dnes vidíme, či je nutné do dôsledkov sa vysporiadať so židovstvom alebo nie!"
