Keď na začiatku ruskej agresie proti Ukrajine ktosi neznámy pomaľoval bratislavský Slavín ukrajinskými farbami, v médiách sa písalo o vandalizme, primátor Bratislavy Matúš Vallo to označil za zneuctenie, predseda parlamentu Boris Kollár za neodpustiteľný čin, generálny prokurátor Maroš Žilinka hovoril o hrubej neúcte a veľvyslanectvo Ruskej federácie o znesvätení.
Vyšetrovací výbor Ruskej federácie začal trestné konanie, pretože „nezákonný čin bol namierený proti záujmom Ruska“.
Jedine ministerstvo zahraničia pripomenulo Moskve, aby „videli realitu a tou je obrovská občianska solidarita s Ukrajinou, ktorú bezdôvodne napadla Ruská federácia.“
Víťazstvo od Alexandra Trizuljaka stojí na takmer štyridsaťmetrovom pylóne, socha má výšku desať metrov. (zdroj: Marko Erd)„Na Slavíne sa nikto nevysmieval obetiam, ani nezľahčoval ich utrpenie – len pridával ďalšiu vrstvu možného čítania v súvislosti s veľmi emotívnou situáciou. Bolo až zarážajúce čítať o zneuctení, keď išlo o farbu v odtieňoch príslušníkov národa, ktorí sú tam tiež pochovaní. Nevzdal im náhodou údajný vandal poctu? Práve tá dezinformačná prestrelka odhalila nespracovanú politickú nálož, ktorá sa so Slavínom dodnes spája,“ hovorí riaditeľka Slovenskej národnej galérie, kunsthistorička Alexandra Kusá, ktorá sa zaoberá umením 20. storočia.
"Pri pomaľovaní Slavína bolo zaujímavé sledovať, ako aktéri naskočili na vlak prokremeľskej propagandy a hovorili výlučne v škále od trestného činu po vandalizmus. Ak však máme byť presní, bol to symbolický akt, ktorý smeroval na hlavnú pohľadovú časť Slavína, ani len konček štetca sa nedotkol hrobov, teda výrazy o znesvätení či zhanobení celkom prestávajú fungovať."
Problém podľa nej tkvie v samotnej rozpoltenosti Slavína. Od začiatku totiž plnil dve funkcie. Nikdy nebol len cintorínom s pochovanými vojakmi z konca druhej svetovej vojny. Zároveň však manifestoval nadvládu Moskvy. A túto funkciu plní prinajmenšom v ruských očiach dodnes.
Ideologický symbol Kremľa
„Už svojím pôvodným názvom Pamätník Červenej armády a neskôr Pamätník sovietskych hrdinov vyzdvihoval armádu, nemalo ísť teda ani tak o úctu k obetiam, ako o jej politické dôsledky. Tieto dve funkcie spôsobovali komplikácie autorom pamätníka už pri realizácii a Slavín ich spôsobuje dodnes,“ nazdáva sa kunsthistorička.
