SME
Utorok, 4. október, 2022 | Meniny má František

Víkendový výber: Tešili sa zo svadby a o tri dni ich už okupovali Sovieti

Pravidelná dávka víkendového čítania.

Víkendový výber SMEVíkendový výber SME (Zdroj: SME.sk / Hejty)

Príjemný víkend! Laco Bielik vytvorí ikonickú fotku muža s odhalenou hruďou pred okupačným tankom. A uvoľnenému životu je koniec. Nielen pre neho, ale pre celé Československo. Kde sa podela historická pamäť, sme sa v rozhovore opýtali sociologičky Sone Szomolányi. Prinášame vám aj rozhovor s expertom na umelú inteligenciu, maliar Andrej Dúbravský sa zas na svojej výstave pýta, či je ešte dôvod na oslavy a o tom, aké životné prostredie necháme pre ďalšie generácie, hovoria aj dva filmy, ktoré sú aktuálne v kinách.

SkryťVypnúť reklamu

Na svadbe pil džús zo škatuľky, o tri dni fotil muža s odhalenou hruďou pred okupačnými tankami

"Tá svadba, tá bola krásna. To obdobie bolo jednoducho úžasné, fantastické, uvoľnené, doznievala Pražská jar, zrušila sa cenzúra pre novinárov. Všetci mali radi Dubčeka, mali radi vládu. V Modrom kostolíku bolo 200 aj 300 svadieb za mesiac a to tam ešte bývali ešte aj krstiny. Počas socializmu!" hovorí novinár Peter Bielik, syn Alice a Ladislava Bielikovcov.

"Dokonca aj moji rodičia, novinári, ktorí pracovali v socialistickom denníku Smena, sa bez akýchkoľvek problémov brali v Modrom kostolíku. Vtedy sa dalo ešte žiť uvoľnene: krásny život s krásnou perspektívou, ktorý, žiaľ, v prípade mojich rodičov trval len tri dni. Potom prišiel 21. august a všetko sa zmenilo," pokračuje.

SkryťVypnúť reklamu

Alica sa do objektívu šťastne usmieva, v módnom drdole má biele kvetiny, okolo nej sedia dámy v elegantných dobových šatách, jedna v bodkovaných. Laco sa nad nimi veselo vykláňa, vyšplhaný na detskej preliezačke, a na jej vrchole sú ich priatelia.

Manželský sľub si dali 17. augusta 1968 v Modrom kostolíku, v blízkosti Šafárikovho námestia v Bratislave. O štyri dni neskôr tam Bielik odfotografoval ikonickú snímku augusta 1968 – muža s odhalenou hruďou pred okupačným tankom.

Tento príbeh zachytáva nová výstava August68 - Tri dni pred inváziou, ktorú otvorili 17. augusta, symbolicky v deň výročia svadby Ladislava a Alice.

Okupácia v roku 1968 nepriniesla len priame obete. Ale aj obdiv k Rusku, pretrvávajúci dodnes

V auguste 1968 obsadili Československo tanky, vojaci „spriatelených krajín“ zabili vyše stovky nevinných ľudí. Okupáciu riadili režiséri z Moskvy a trvala dvadsať rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Tézy komunistickej propagandy o údajnej bratskej pomoci pred kontrarevolúciou začali pred pár rokmi znovu opakovať z putinovskej Moskvy. Dnes odtiaľ režírujú okupáciu Ukrajiny. Aj u nás tomu nemálo ľudí tlieska.

Čo sa stalo s historickou pamäťou národa? Sociologička a politologička Soňa Szomolányi hovorí, že ide o dedičstvo normalizácie, ktorá prišla ako následok okupácie.

August ´68 bol podľa nej rozhodne formatívnou udalosťou v našej histórii. „Na druhej strane však vidíme, že spoločenské vedomie nie je monolit. Vnímanie sovietskej invázie sa líšilo aj podľa spoločenského postavenia či podľa miesta bydliska. Nemáme vlastne ani informácie, koľko ľudí žilo obrodným procesom a následným sklamaním z okupácie,“ hovorí.

„Záležalo na tom, ako to ľudia prežívali. Niekto napríklad počas normalizácie kupoval lacný benzín od sovietskych vojakov pri Zvolene, iného vyhodili z vysoko kvalifikovanej práce a musel ísť k lopate.“

SkryťVypnúť reklamu

A ako s tým súvisí aj naša rozpoltenosť v postojoch k Rusku, okupácii, inklinácia k režimu tvrdej ruky? „Súvisí s tým najmä absentujúce formovanie a osvojenie liberálnych a individualistických hodnôt ako napríklad otvorenosť pre diverzitu a pluralitu hodnôt a životných štýlov, ocenenie súťaže, individuálneho výkonu. To sú veci, ktoré okrem industrializácie priniesla modernizácia v západných krajinách,“ hovorí sociologička.

Expert na umelú inteligenciu Filip Dvořák: Chceme skopírovať človeka, duša nás nezaujíma

Bolo ho už treba vo vesmírnom centre NASA, pri riešení hromadnej dopravy v Los Angeles, pri znižovaní potravinového odpadu na svete aj pri ťažbe bridlicového plynu z Texasu, ktorý by mohol nahradiť ten ruský.

Umelá inteligencia už dnes dokáže veľmi veľa, ale nahradiť človeka, ktorý by bol pre vás dokonalou partnerkou alebo dokonalým partnerom, na to ešte nemá, upozorňuje Filip Dvořák, vedec s českým aj americkým občianstvom, svetová špička v obore.

SkryťVypnúť reklamu

„Neriešili sme dušu, neriešili sme nič ezoterické ani spirituálne. Keby sme boli dostatočne výpočtovo zdatní, vedeli by sme aj bez filozofie a ezoteriky presne zreplikovať, čo sa v hlave deje. Vedeli by sme urobiť "copy and paste" celého človeka. Z pohľadu vedy o nič viac nejde,“ hovorí v rozhovore pre SME.

„Pracujem s umelou inteligenciou, ktorá má veľké dopady na svet, ktorá pomáha ľuďom, prináša im hodnotu, ale v konečnom dôsledku je pre mňa dôležitá hravosť, ktorá sa s tým spája. V technologickom vývoji je umelá inteligencia najväčšou hračkou, na akú môžete naraziť,“ vysvetľuje s tým, že na umelú inteligenciu by sme sa nemali pozerať ako na nepriateľa.

Najhoršie sú rána po prebudení. Po smrti blízkeho sa s nami podvedomie kruto zahráva

Chimamanda Ngozi Adichieová, jedna z najväčších spisovateliek súčasnosti, vie, že nešťastne zvolené slová, hoci mienené dobre, neprospievajú človeku, ktorý práve prežíva jednu z najväčších bolestí človeka. Neraz vedú k tomu, že okrem bolesti prežíva aj hnev, odpor, zúrivosť, bezmocnosť.

SkryťVypnúť reklamu

Ona sama po smrti otca nedokázala vysloviť, že zomrel. Nedokázala povedať, že je mŕtvy. Dokázala však písať o tom, čo všetko cítila.

Výsledkom je krátka, no o to intenzívnejšia kniha Pár poznámok o smútku. Píše v nej napríklad, ako jej kamarátka poslala esemesku. Prečítala si v nej vetu, ktorú sama kedysi napísala v jednom románe: „Smútok bola oslava lásky, človek schopný ozajstného smútku mal šťastie, že skutočne miloval.“

Nič proti tomu nemohla namietať. Nenapísala nič, čo by neplatilo. Prekvapilo ju však, ako v nej vlastné slová mohli zrazu vyvolať takú intenzívnu bolesť.

Ako vyzerá mestská džungla Prahy? Myši sa sťahujú zo židovského cintorína na kresťanský

Toto leto je plné správ o horúčavách a extrémnom suchu, ktoré sužuje veľkú časť Európy vrátane Slovenska. A v tomto období prichádza do kín filmová esej, ktorá hovorí, že sa musíme rozhodnúť, akými predkami budeme pre ďalšie generácie. A v akom stave im zanecháme vodné zdroje a životné prostredie. Hovorí to obrazne, poeticky, na príklade rieky ako plynúceho času.

SkryťVypnúť reklamu

Čoho sa teda dočkajú ľudia na jej spodnom toku? Ten film nakrútila austrálska režisérka Jennifer Peedomová a nazvala ho jednoducho Rieka.

Zhodou okolností sa v kinách aktuálne premieta aj iný dokumentárny film o vzťahu človeka a prírody, tentoraz z česko-slovenskej produkcie. Ide o Planétu Praha a od Rieky sa v mnohom líši.

Nie sú tu také veľkolepé celky krajiny, režisér Jan Hošek sa ponára do „mikrosveta“ českého veľkomesta, aby divákovi ukázal prekvapivo pestrú skladbu a životaschopnosť zvierat, ktoré našli svoje útočisko v tesnom susedstve s človekom.

A tak vidíme napríklad stádo muflónov, ktoré sa voľne pohybujú po areáli nemocnice. Alebo je tu množstvo volaviek, ktoré hniezdia v areáli zoologickej záhrady, kde kradnú ryby miestnym pelikánom.

SkryťVypnúť reklamu

Čaká nás jedna z posledných párty pred katastrofou? Odpoveď dajú nahí muži aj včely

Kedysi sa netajil tým, že inšpiráciu nachádzal hoci aj v porne, dnes je preňho inšpiráciou i príroda, ktorou je obkolesený na vidieku, a jej ochrana.
“Nikdy ma nezaujímali autá alebo architektúra, vždy ma zaujímali živé veci - človek a príroda, krajina, mačky, psy, hmyz, huby, ryby, sexualita... A nemyslím len v umení, ale už od detstva," hovorí maliar Andrej Dúbravský.

"Neviem, prečo je práve toto pre mňa vzrušujúce, možno to súvisí s tým, aké som prežil detstvo."

Jeho polovicu strávil v dedine na južnom Slovensku, v Poľnom Kesove, kde bývala jeho babka. Po návrate z New Yorku, v roku 2015, si kúpil dom v susednej dedine v Rastislaviciach, kde na striedačku s americkou metropolou žije a tvorí.

SkryťVypnúť reklamu

A odvtedy sa jeho záujem rozšíril od maľovania mladých a nahých chlapcov až k maľovaniu húseníc či včiel.

Oboje možno vidieť na jeho doteraz najväčšej výstave na Slovensku, v Galérii Jána Koniarka v Trnave.

Víkendový recept

Zostavili sme pre vás veľký výber receptov na najlepšie koláče neskorého leta.

Víkendový kvíz

Ako pozorne ste sledovali udalosti posledného týždňa? Otestujte sa v našom kvíze.


Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  3. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  4. Dôležitosť duševnej pohody
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  6. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  8. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  1. Nivy oslávili prvé narodeniny a takmer 13 miliónov návštevníkov
  2. Zuzana Bednárová: V Prešove je ešte veľa vecí na zlepšovanie
  3. Dni nezábudiek prispejú na zachovanie prevádzky Linky dôvery
  4. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  5. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  6. Dôležitosť duševnej pohody
  7. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  8. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 10 069
  2. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 280
  3. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 177
  4. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 935
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 5 875
  6. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 833
  7. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 083
  8. Dôležitosť duševnej pohody 3 879
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Ľuboš Machaj.

Predchádzajúce vedenie ho ubezpečovalo o ekonomickej stabilite RTVS, opak je pravdou.


30. sep
Za to všetko môže prezidentka a Sulík a médiá.

Máme takého ministra vnútra, volá sa Roman Mikulec. To je dobre.


2. okt

Zažili necitlivé reakcie úradov.


a 1 ďalší 2 h
Ukrajinskí vojaci na juhu krajiny postupujú.

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 18 h
SkryťZatvoriť reklamu