Ego majiteľov lesov je obrovské. Chodníky sú bez ochrany
Eva Škutová (63) zo Zvolena je vyštudovaná strojná inžinierka. Je predsedníčkou sekcie značenia Klubu slovenských turistov. Turistike sa venuje od detstva. Je slobodná. (zdroj: SME - Gabriel Kuchta)Slovensko bez väčšej pozornosti prichádza z roka na rok o kilometre turistických chodníkov. Hoci spolu s Českom patria tunajšie turistické trasy medzi najlepšie značené na svete, cez mnohé z 15-tisíc kilometrov sa nedá bezpečne prejsť. Niektorí majitelia pozemkov sú agresívni.
"Na turistov už chceli aj strieľať, mne sa tiež vyhrážali, keď som obnovovala značenie na dekády starej turistickej cestičke," hovorí Eva Škutová, ktorá až do júna šestnásť rokov viedla sekciu značkovania Slovenského klubu turistov.
Proti vyrasteným plotom, ohradám, zákazovým tabuliam či strážnej službe, ktorá zakáže prechod po turistickom chodníku klub turistov, nič nezmôže, hoci ako jediný má licenciu na značkovanie trás. Zákon nič také ako turistický chodník či značku nepozná. Turisti pritom často blúdia, následkom môže byť aj ohrozenie života.
Po prvýkrát od roku 1993 sa o zmenu pokúšali poslanci SaS. Ochrana chodníkov a značenia však v parlamente neprešla ani prvým čítaním. Proti bola aj koaličná Sme rodina.
Čechom sme sa mali hlásiť, rýchlo ich to prešlo
Zdeno Metzker stál ako konštruktér pri zrode viacerých motocyklov. (zdroj: Metzker Group)Výrobu motocyklov v Považskej Bystrici sledoval Zdenko Metzker prakticky od jej začiatku. Už ako chlapec obdivoval, ako sa v meste testujú nové stroje. Možno aj to predurčilo jeho profesijný osud.
V roku 1957 absolvoval študentskú stáž a od roku 1959 začal v Považských strojárňach pracovať. Najprv ako asistent mechanika a neskôr ako technológ ložiskovej výroby.
Od roku 1965 už pracoval v tíme, ktorý projektoval kultové motocykle. Pre INDEX porozprával o začiatkoch aj o konci ich výroby v Považskej Bystrici.
Vody malo byť dosť na 50 rokov, no nemáme čím polievať
Patrik Magdoško. (zdroj: SITA)Vysoké teploty sužujú Európu, ale aj zvyšok sveta celý júl. Výsledkom je extrémne sucho, ktorým už teraz trpí minimálne jedna tretina Slovenska. Najhoršie je na tom východ krajiny. Deficit pôdnej vlahy je až na 99,5 percenta celkovej plochy.
Najväčšie boje zvádzajú miestni farmári, ktorých zavlažovacie systémy sú na takmer tri mesiace bez dažďa prikrátke. „Zalievať musíme desaťkrát viac a aj tak nestíhame. Melóny pravidelne polievame ešte aj dodatočne, a to priamo z hadice,“ hovorí pestovateľ Patrik Magdoško zo Zemplína.
Sucho mu zničilo polovicu úrody melónov, tvrdí. S tým, že ak k tomu pripočíta prudký nárast cien hnojív, dvojnásobne drahšie hadice pre zavlažovací systém a účet za elektrinu, ktorá od konca apríla nonstop poháňa čerpadlo, bude rád, ak mu predaj vykryje aspoň náklady.
Zvýšiť cenu pre svojich odberateľov si však netrúfa. „V súčasnej dobe nemôžeme ísť s cenou extrémne nahor, tobôž nie o viac ako polovicu. Nič by sme nepredali,“ tvrdí v rozhovore farmár Magdoško.
Boh rozhodne neposúva prstom každý atóm. Väčšina odpovedí nám však chýba
Astronóm Juraj Tóth pôsobí na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)V sále plnej detí prednášal o jednej z najnáročnejších tém: ako a prečo vznikol vesmír, hviezdy, planéty a život. Poslucháči Detskej univerzity Komenského sa ho pýtali otázky, ktorými sa zaoberá ľudstvo už tisícročia. Aj či vo vesmíre zostalo miesto pre existenciu mimozemšťanov či Boha.
Väčšina odpovedí nám chýba, priznáva astronóm Juraj Tóth. "Stále sa vraciame k základným otázkam o podstate a poznávaní vesmíru. Astrofyzika však vie dať mantinely, v ktorých sa vieme hýbať pri odpovediach," vysvetľuje.
Stres sa dedí medzi generáciami
Profesor Ivan Rektor (zdroj: Archív I.R.)"Generácia, ktorá prežila holokaust, bola pozitívna v testoch na posttraumatický rast. Zjednodušene povedané, ide o schopnosť lepšie zvládať a prispôsobiť sa stresu v neskoršom živote po prekonanej traume. Ľudovo by sme to nazvali slovným spojením Čo ťa nezabije, to ťa posilní," hovorí pre SME neurológ Ivan Rektor.
"Naznačuje to, že tí, ktorí prežili holokaust, boli možno silnejšími osobnosťami. Nielenže zažili neľudské zaobchádzanie, ale po vojne sa museli vyrovnať aj s tým, že ich rodiny boli vyvraždené. Že zostali sami. Preto mnohí, ktorí holokaust prežili, spáchali po vojne samovraždu," vysvetľuje.
So svojím výskumným tímom skúmal, či sa extrémny stres, ktorý zažili obete holokaustu, preniesol aj na ich deti a vnúčatá. Ich výsledky uverejnili odborné časopisy Journal of Traumatic Stress a Neurobiology of Stress.
Adolescenti s postihnutým súrodencom viac riešia rodinu ako ich rovesníci
Barbora Mesárošová. (zdroj: Jozef Jakubčo)"Zdraví súrodenci detí s postihnutím môžu čeliť obavám či izolácii," hovorí v rozhovore pre SME Barbora Mesárošová z Katedry psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Dodáva, že hoci je situácia adolescentov vyrastajúcich v rodinách s dieťaťom s kombinovaným postihnutím neraz náročná, odborná verejnosť sa ich prežívaniu veľmi nevenuje a pozornosť upriamuje prednostne na ich súrodencov so zdravotným znevýhodnením.
Spoločne so študentkou psychológie Luciou Chamutyovou, ktorá sa v oboch svojich záverečných prácach problematike venovala, sa v dvoch výskumných projektoch zamerali na súrodencov detí s kombinovaným postihnutím v adolescentnom veku. Výsledky z bakalárskej práce neskôr prepracovali a publikovali v recenzovanom vedeckom zborníku Katedry psychológie FiF UK Psychologica.
Mesárošová zdôrazňuje, že ústrednou témou oboch výskumov boli súrodenci detí s kombinovaným postihnutím a ich prežívanie a úroveň sebaúcty. Hovorí, že sa často stáva, že tieto deti v rodinách trpia, keďže počúvajú, že sa nemajú sťažovať, že sú zdraví a že by mali pomáhať súrodencovi.
V druhom výskume sa sústredili aj na porovnanie mladších, deti od 12 do 14 rokov a starších adolescentov od 15 do 18 rokov a ako zúčastnení participanti vnímajú súrodenecký vzťah. Dôraz kládli na emocionálne naladenie adolescentov aj na efekt sociálnej opory.
Keď v šoubiznise zistíte, že vás okrádajú, už sa s tým nedá nič robiť
Michal Dvořák, člen skupiny Lucie, manažér a producent projektov Vivaldiano a Alfons Mucha eMotion. (zdroj: WIKIPEDIA)Boli časy, keď mal jednu malú miestnosť a jednu pevnú linku, a predsa zorganizoval turné po celom Česku a Slovensku. Zo všetkých členov skupiny Lucie sa Michal Dvořák ukázal ako najšikovnejší manažér, ktorý dokáže eliminovať pokusy zlodejov a podvodníkov, a to mu zostalo dodnes.
Po tom, ako sa viackrát ocitli na okraji rozpadu, považuje za zázrak, že Lucie ešte drží pokope. Okrem iného to pripisuje aj tomu, že každý má slobodu venovať sa aj sólovým činnostiam.
On, pôvodne športovec a absolvent Fakulty telesnej výchovy a športu Karlovej univerzity, mal vždy veľké plány. Po veľkej šou Vivaldianno sa pustil aj do hudobno-obrazového projektu Alfons Mucha eMotion. Keďže vraj Čechom chýba sebavedomie a nevedia sa starať o svojich velikánov, úlohu vzal na seba a je pripravený znášať za to aj kritiku.
Snažím sa byť najmenším blbcom v miestnosti
Porotca Talentu Jaro Slávik. (zdroj: TV Joj)Nádejné talenty, moderátori i porotcovia sa menia, iba on je tam od roku 2010, keď sa vysielala prvá séria šou Česko Slovensko má talent. Má na to svoje vysvetlenia, rovnako ako na účasť detí v programe, vykrádanie cudzích nápadov, či prínosy neúspechov a zlých správ.
„Žiť s tým, čo sa deje v mojej hlave, nie je úplne jednoduché," vysvetľuje porotca Jaro Slávik. Radšej číta, skúša nové športy a výzvy, ako by sa mal stretávať s ľuďmi. Učí sa plávať, rozprávať pomalšie a uveriť v to, že je hviezda.
Rozhovory ZKH
- Architektka Magdaléna Horňáková: Vysychanie krajiny je aj výsledok našich chýb z minulosti
- Klimatológ Pavol Nejedlík: Oteplenie o dva stupne je ako keď presunieme Komárno do Žiliny
Podcasty SME
- Všesvet: Modrá voda a schody k plážam. Lefkadu ešte nezasiahol davový turizmus, hovorí Janka Schweighoferová, zakladateľka cestovateľského blogu
- Ľudskosť: Umelé ukončenie tehotenstva u nás podstupujú dievčatá a ženy zo všetkých vrstiev spoločnosti, hovorí Zuzana Krišková, ktorá pôsobí Ženských kruhoch. Napriek tomu o ich zážitkoch a potrebách nevieme skoro nič
- Index: Kunsthistorik a bývalý riaditeľ múzea Betliar a Krásna Hôrka Július Barczi o tom, čo Andrássyovci pre Gemer znamenali, ako tam podnikali a ako ich ekonomické ale aj iné aktivity skončili
