SME
Sobota, 2. júl, 2022 | Meniny má Berta

Prezidentka sa ospravedlnila za vyznamenania. Ľudácki aktivisti pracovali aj na odhaľovaní povstalcov

Tunega, Púčika a Tesára popravili komunisti.

Trojica Púčik, Tunega a Tesár dostala ocenenie 8. mája, v Deň víťazstva nad fašizmom. (Zdroj: FB Nadácia Antona Tunegu, Púčika a Tesára)

Kým v pondelok ešte prezidentka Zuzana Čaputová obhajovala vyznamenanie Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára, v stredu sa už za udelenie Radu Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam tejto trojici ospravedlnila.

"Stala sa chyba v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii," tlmočila kancelária prezidentky s tým, že prezidentka urobí všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali.

Súvisiaci článok Prečo nemala dostať vyznamenanie Biela légia? (komentár) Čítajte 

Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára ocenila prezidentka v nedeľu 8. mája "za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj a tiež za rozvoj ľudských práv a slobôd". Trojicu odsúdili za špionáž súdy v komunistickom Československu v roku 1951, o treste smrti rozhodlo najvyššie vedenie Komunistickej strany.

Ešte predtým však boli Púčik, Tunega a Tesár podporovateľmi režimu vojnového slovenského štátu, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom, a všetci traja navštevovali Vyššiu vodcovskú školu Hlinkovej mládeže. Púčik s Tunegom potom počas Slovenského národného povstania pracovali na odhaľovaní povstalcov a zrádzali ich nacistom a gestapu.

Na vyznamenanie ich navrhla Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára, ktorej predsedom je bývalý šéf KDH a bývalý eurokomisár Ján Figeľ.

"Odmietam označovanie, že traja popravení boli ľudácky orientovaní. Nie je to pravda. Potvrdzujú to ich ideové východiská, rodinné prostredie a výchova, a predovšetkým ich konanie až po tragický záver života," reagoval Figeľ na otázku SME, či nevie o ľudáckej orientácii vyznamenaných, alebo mu to neprekáža.

Pre SME však reagoval aj Fedor Gál, s ktorým bola jeho mama tehotná, keď ju na sklonku vojny deportovali zo Slovenska a on sám sa narodil v židovskom gete Terezín.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu