SME
Streda, 25. máj, 2022 | Meniny má Urban

Víkendový výber: Ženy na chirurgii nechceme, choďte rodiť deti

Pravidelná dávka víkendového čítania.

Víkendový výber SMEVíkendový výber SME (Zdroj: SME.sk / Hejty)

Príjemný víkend! Na medicíne sa s nimi údajne stretne takmer každá. Sexistické poznámky, ponižovanie aj odrádzanie, že ženy na ťažké odbory, ako sú napríklad chirurgia či traumatológia, nepatria. Aké sú príbehy medičiek, ktoré zažili odrádzanie aj sexuálne obťažovanie, si prečítate v reportážach Michaely Žurekovej. Či možno odpustiť rodičom, ak nás počas detstva zraňovali, vysvetľuje psychologička Lucia Záhorcová. A hovorí aj o tom, či bolesť vylieči odstrihnutie sa od rodičov. Ako honba celebrít po dokonalom tele a imidži škodí sebaobrazu u mladých ľudí, a že môže spôsobovať aj poruchy príjmu potravy, rozoberáme v ďalšom článku. A prečo sa Jožo Ráž cíti byť absolútne sám, sa dočítate v recenzii o novom dokumentárnom filme o lídrovi Elánu.

SkryťVypnúť reklamu

Chirurgia nie je pre vás, choďte rodiť deti. Na lekárskych fakultách odrádzajú budúce doktorky

Soňa Salvová, ktorá študovala na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine, dnes pracuje na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Počas štúdia ju však ťahalo skôr k všeobecnej chirurgii.

„Časom som nadobudla pocit, že prebiť sa v chlapskom kolektíve s takým nastavením, aké je na Slovensku, bude náročnejšie, ako by som zvládla a bola ochotná trpieť,“ vysvetľuje.

Už na jednom z pohovorov po škole jej primár oddelenia povedal, že žena na sále aj tak odpadne a nechápal jej záujem o operatívu. Dal tiež najavo, že už aj tak vie, koho zoberie.

„Na miesto, na ktoré som sa hlásila, nakoniec zobrali dvoch mladých mužov, taktiež absolventov,“ vraví Salvová.

Aj Klaudia, ktorá je sekundárna lekárka a budúca pediatrička v hlavnom meste, sa počas štúdia na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave stretla s s diskrimináciou a odrádzaním pre svoj rod.

SkryťVypnúť reklamu

„Napríklad na chirurgických odboroch a tam, kde sa vyžaduje väčšia sila, boli pedagógovia muži a mali rôzne poznámky, ako napríklad – dievčiny môžeme poslať rovno domov a my chlapi sa ideme pozrieť na toto a tamto...,“ vraví mladá lekárka. Redakcia Klaudiino priezvisko pozná, ale nezverejňuje ho pre jej obavy, že by sa jej svedectvo mohlo vypomstiť neskôr v práci.

Medičky a absolventky zdravotníckych a lekárskych odborov na Slovensku sa s podobnými ponižujúcimi skúsenosťami sa stretávajú často. Denník SME sa rozprával s viac ako desiatkou mladých žien, budúcich aj súčasných lekárok či zdravotných sestier.

Väčšina spomínala poznámky od pedagógov, kolegov a ďalších členov a členiek zdravotníckeho personálu v nemocniciach, že sú príliš pekné, aby niečo na medicíne robili, alebo že ženy na "mužské" odbory nepatria. Súčasne opisovali aj sexuálne obťažovanie.

SkryťVypnúť reklamu

Odmietla "večerné doučovanie", vyhodil ju zo skúšky. Medičky zažívajú sexuálne obťažovanie

Klaudiu pred rokmi prijali na Lekársku fakultu Univerzity Komenského. Dnes pracuje ako sekundárna lekárka a budúca pediatrička v Bratislave, no na štúdiá, aj pre sexuálne obťažovanie, nespomína v najlepšom.

“Som rada, že školu mám za sebou, bola to pre mňa katastrofa. Od prvého ročníka mi dávali to, že som žena, pocítiť buď na skúškach, alebo na stážach nevhodnými komentármi či počas samotnej skúšky,” hovorí lekárka, ktorá sa pre obavy, že by sa jej výpoveď mohla neskôr v profesionálnom živote vypomstiť, rozhodla nezverejniť svoje priezvisko

Ako medička počas praxe v nemocniciach neraz zažila letmé dotyky či pohladenia na ramenách a chrbte zo strany primárov. Aj na skúškach s dvomi rôznymi pedagógmi sa jej stali prípady sexuálneho obťažovania či nevhodných poznámok.

SkryťVypnúť reklamu

V druhom ročníku na ústnej skúške z histológie sa jej napríklad vyučujúci pýtal, či je zadaná a keď reagovala, že by sa chcela venovať písaniu prípravy, lebo je nervózna, chcel vedieť, či nie je nervózna preto, že nemá priateľa, a teda aj málo sexu.

Ani na druhý raz skúškou neprešla. „Vraj stačilo iba 'večerné doučovanie' a už som skúšku mohla mať,“ hovorí mladá lekárka.

Nie je jediná. Denník SME sa rozprával s viac ako desiatimi ženami z prostredia lekárskych fakúlt a zdravotníckych škôl, z ktorých mnohé zažili aj hrubé sexuálne obťažovanie, či už na pôde školy, alebo na praxi v nemocniciach.

Hoci sa neboja opísať svoju skúsenosť, žiadna z nich páchateľa takéhoto správania nepomenúva priamo a väčšina sa na diskrimináciu ani nesťažovala. Zdôvodňujú to viacerými obavami.

SkryťVypnúť reklamu

Psychologička: Odpustiť rodičom, že nás zraňovali, je niekedy celoživotný proces

„Fyzické odstrihnutie od rodičov môže byť sebazáchovným mechanizmom. Na druhej strane odstrihnutie neznamená, že sa naše zranenia uzdravia. Stále môžu byť prítomné a môžu negatívne ovplyvňovať náš život a vzťahy,“ tvrdí psychologička Lucia Záhorcová, ktorá sa vedecky zaoberá odpúšťaním vo vzťahoch.

Odpustenie a porozumenie rodičom môže byť podľa nej veľmi ozdravným procesom a má potenciál nepriamo zlepšiť aj vzťahy s inými blízkymi, napríklad s deťmi či s partnerom.

„Jednou z vhodných ciest uzdravenia našich zranení môže byť práca na odpustení, práve aj cez spomínané pochopenie rodiča, cez prežívanie empatie a súcitu. Robili sa rôzne výskumy s dospelými deťmi, ktorých zranili vlastní rodičia.

SkryťVypnúť reklamu

Boli to napríklad dospelé deti alkoholikov, deti, ktoré prežívali nedostatok lásky, pochopenia a prijatia svojich potrieb a pocitov, alebo aj tie, ktoré zažili incest. Práve porozumenie rodiča a jeho životnej situácie vnímali na ceste k odpusteniu ako najdôležitejší faktor v uzdravovaní,“ hovorí.

„Dôležité je tiež povedať, že odpustenie je proces, nie jednorazový akt. Často je to proces dlhotrvajúci, niekedy až celoživotný. Odpúšťanie je tiež o pestovaní súcitu voči človeku, ktorý si nevyhnutne náš súcit nezaslúži,“ zdôrazňuje.

Cíti sa sám, úplne sám proti vesmíru. Čaká ma veľká úloha, len neviem aká, vraví Jožo Ráž

Hoci Elán dávno stratil postavenie, aké kedysi na československej hudobnej scéne mal, Jožo Ráž neprestal ukazovať svoju sebavedomú a frajerskú formu a každému tvrdil: Sme najlepší, sme špica, ale ťažko sa to dokazuje.

SkryťVypnúť reklamu

Jan Gogola bol odhodlaný túto nepriestrelnú stenu narušiť a nájsť za ňou skutočného, normálneho človeka.

Vo filme Večný Jožo alebo Ako som stretol hviezdu k nemu pristupoval ako psychológ, ktorý zisťoval, aké traumy a nevyriešené problémy stoja za tým, že dnes stojí v opozícii takmer k celému svetu.

Keď Jožo Ráž pije kakao, aké mu kedysi robila mama, a vracajú sa mu spomienky na chvíle bezstarostnosti a bezpečia, vysloví vetu, ktorú by jeho fanúšikovia nečakali.

Som sám, úplne sám. Aj keď stojím na pódiu a pätnásťtisíc ľudí volá moje meno, som sám proti vesmíru.

Hladovala, aby sa vošla do šiat Marilyn Monroe. Kult krásy stále otriasa popkultúrou

Dostať pozvánku na jednu z najprestížnejších módnych udalostí sveta si praje veľa známych osobností, no nie každej sa to podarí. Tých, ktoré to šťastie mali, čaká enormný tlak na výzor a módnu kreativitu. Žiada sa im pochváliť sa tým, čo všetko museli podniknúť, vymyslieť alebo si odoprieť.

SkryťVypnúť reklamu

Hoci by sa mohlo zdať, že ide o malichernosť, dosahy kultu štíhlosti, diét a propagovania životného štýlu založeného na reštriktívnom stravovaní či nadmernom športovaní sú ďalekosiahlejšie.

Nejde len o komentár, ktorým si známa osobnosť zabezpečuje publicitu, a nad ktorým obyčajný konzument médií iba prevráti očami. Ide o posolstvo, že zmestiť sa do šiat a vyzerať štíhlo je až také dôležité, že by pre to človek nemal váhať podstúpiť aj zásadné hladovanie.

A ide o ďalší dielik obrovskej skladačky, ktorá podľa výskumov za uplynulých päťdesiat rokov prispela k zmenenému sebaobrazu žien a dievčat.

Obavy, že propagácia štíhlosti má na spoločnosť neblahý efekt, sú oprávnené.
Výskumy ukazujú, že už deti vo veku okolo osem rokov sú nespokojné so svojimi telami. Vo veku štrnásť rokov už má viac ako tretina z nich za sebou nejaký pokus o diétu. Zvyšuje sa tak pravdepodobnosť, že sa u nich v tínedžerskom veku rozvinie niektorá z porúch príjmu potravy.

SkryťVypnúť reklamu

Víkendový recept

Vybrali sme recepty pre tých, ktorí sa v kuchyni necítia doma, no radi by potešili rodinu vlastnoručne pripravenými dobrotami.


Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Hluk v školských triedach sa dá riešiť izoláciou
  2. Ako umocniť svoju lásku k Chorvátsku? Vlastným apartmánom!
  3. Na krásnom, modrom Jadrane
  4. 6 praktických tipov - ako na sušenie potravín v sušičke
  5. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných
  6. Kúpele sú liečivý celok, Thermia jeho kráľovná!
  7. Bratislavský realitný trh oživí GALVANIA rezidencie
  8. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu
  1. Máte doma SodaStream? Vymeňte si bombičku pohodlne z gauča
  2. Slovenských tridsiatnikov láka zakladanie fondov
  3. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu
  4. Na krásnom, modrom Jadrane
  5. Bratislavský realitný trh oživí GALVANIA rezidencie
  6. Ako umocniť svoju lásku k Chorvátsku? Vlastným apartmánom!
  7. Nebezpečenstvo používania prekladačov
  8. Kúpele sú liečivý celok, Thermia jeho kráľovná!
  1. Lenivá kuchárka: Zdravý obed či večeru uvaríte za pár drobných 7 672
  2. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 5 263
  3. Leto v Rakúsku: Keď vás cisár pozve k stolu 3 748
  4. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 2 398
  5. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 1 800
  6. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im 1 708
  7. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 1 328
  8. Zodpovedné nakupovanie chráni biodiverzitu pre budúce generácie 1 266
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu