Školský zvonček po prestávke zazvoní, no títo žiaci nejdú do triedy. Na Základnej škole Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach ich čaká hodina, akú nemajú žiadni iní žiaci na Slovensku, zrejme ani na svete. Hodina sokoliarstva.
Šiestaci vychádzajú na školský dvor, z voliér škriekajú desiatky operených dravcov. Sokoly, myšiaky, orly. Dravce so zahnutými zobákmi a s ostrými pazúrmi pozerajú bystrými očami, ktorými z niekoľkokilometrovej výšky vidia v tráve aj malú myš.
Po teoretickej časti hodiny prichádza čas na prax, deti odchádzajú z triedy a od učiteľky ich preberá sokoliarka Zuzana Petrželová. Patrí medzi nepedagogických pracovníkov školy, na ruke jej sedí myšiak štvorfarebný. Dravec vo voľnej prírode hniezdi v Mexiku v kaktusoch, loví vo svorke ako vlk a patrí k obľúbeným sokoliarskym druhom. Vták vzlietne na strom, prvý žiak si navliekne sokoliarsku rukavicu a vták nalieta na ňu. Návnadou je kúsok mäsa.
Žiaci sa striedajú a nikto sa nebojí. Na otázku, čo sa im najviac páči na netypickej hodine, hovoria: „To, že sme so živými zvieratami, a nie iba s učebnicami.“
„Na našej škole je sokoliarstvo povinný predmet pre druhý stupeň od piatej triedy, je to jedna hodina týždenne a preberá sa na nej teória, po nej ide prax,“ vysvetľuje Zuzana Petrželová. Ona sama chodila na túto školu a od desiatich rokov začala pracovať s dravcami.
