SME
Pondelok, 4. júl, 2022 | Meniny má Prokop

Brali ich rovno z postelí, Slováci posielali do koncentrákov aj psychiatrických pacientov

V táboroch ich čakala plynová komora, mnohí zomreli už počas cesty.

Deportácie realizoval vojnový režim vlastnými prostriedkami, zabezpečoval všetko od organizácie deportácií a lapania Židov až po vypravenie vlakov. (Zdroj: Yad Vashem)

Je krátko pred polnocou. Mesto spí. Len na Dolnej ulici v Banskej Bystrici počuť kroky. V sprievode miestneho gardistu a policajta kráča aj Žid Adalbert Neu.

Od prvej deportácie z 25. marca 1942 poslal slovenský vojnový štát za sedem mesiacov do vyhladzovacích táborov desiatky tisícov Židov. Väčšinu tých, čo žili na slovenskom území. Je 12. októbra 1942. Teraz sa deportácie pomaly chýlia ku koncu. Pretože už takmer niet koho viac vyviezť do lágrov. Ale posledné vagóny treba i tak naplniť. A tak zbierajú aj najzraniteľnejších. Mentálne chorých.

"Odobrali sme sa do bytu mojej sestry, kde môj brat býval. Keď sme tam prišli, brat už spal. Sestra ho zobudila, začala ho obliekať. Ale policajt aj gardista súrili vec, že len poďme, poďme, lebo ešte niekoľko Židov musia pozbierať... Hudec pri tom poznamenal aj to, že keď nepôjde na vlastných nohách môj choromyseľný brat, že ho aj na nosidlách odnesie."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Opis nočnej scény pochádza od Adalberta Neua, ktorý po vojne zažaloval gardistu Hudeca a policajta Snopka za to, že odvliekli jeho brata A-a. Meno brata, tak ako všetkých pacientov v tomto článku, anonymizujeme. A. mal vtedy 32 rokov.

Policajt Snopko sa neskôr bránil, že na akcii sa zúčastnil, lebo "bol práve v službe", gardista Hudec sa tiež snažil vyviniť, no pripustil: "Keď sme A. našli, tento už spal. Bolo povedané, aby sa obliekol. A. sa smial, nerozumel a nevedel, čo sa robí, lebo bol choromyseľný. Keď sa obliekol, zobrali sme ho a odšikovali."

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Adalbert Neu sa snažil orodovať za duševne chorého brata: "Prosil som na kolenách, aby sa zmiloval nad mojím choromyseľným a nemým bratom, ktorý sa sám ani obliekať, ani zobliekať, ani čítať, ani písať nevedel, taktiež ani jesť sám nemohol. Menovaný zakričal na mňa, aby som túto vec nechal a dával si pozor, aby som sám nebol deportovaný do Poľska."

A. nemal žiadnu šancu. Holokaust ho zhltol spolu s ďalšími psychiatrickými pacientmi.

Zbavili sa koho len mohli

"Neviem o tom, že by nejakí duševne chorí a blázni boli odtransportovaní do Poľska. Nepamätám sa, že by som ja takýto rozkaz niekedy dával," hovoril na povojnovom súde v roku 1946 architekt genocídy slovenských Židov, minister vnútra Alexander Mach.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu