SME
Streda, 25. máj, 2022 | Meniny má Urban

Namiesto stratenej generácie má Ukrajina vystrieľanú

Zoznam zavraždených umelcov je nekonečný.

Kríž v Sandarmochu v karelských lesoch s nápisom Ubijennym synam Ukrajiny. Zavraždeným synom Ukrajiny. (Zdroj: International Memorial)

Jurij Dmitrijev sa od pádu komunizmu v Rusku túla po lesoch so svojím psom. Nehľadá však huby či krásy prírody. Hľadá hroby. Spisuje fakty a zverejňuje, čo mnohí ani po páde komunizmu nechcú počuť: sovietsky režim má na konte milióny obetí.

Keď mu zavolajú, že v lese na lokalite Sandarmoch pri mestečku Medvežjegorsk v Karelsku na severe Ruska, našli akési kosti, ihneď vyrazí. Ešte nevie, že to bude jeho najvýznamnejší nález. V lesoch vykopú množstvo ľudských pozostatkov. Sú na nich stopy po streľbe a členovia expedície Dmitrijevovi so strachom vravia, nech ich radšej znova zahrabú. Historik to odmietne, pretože podľa neho si ako ľudské bytosti zaslúžia riadny pohreb.

Dmitrijev sa pričinil aj o to, aby na mieste tragédie vztýčili kameň s nápisom: "Ľudia, nezabíjajte jeden druhého."

Kosti pochádzajú z pozostatkov vyše deväťtisíc ľudí 58 národností. Boli medzi nimi aj desiatky ukrajinských umelcov, básnikov, literátov, dramatikov, výtvarníkov, jazykovedcov. Tí, ktorí nestihli emigrovať pred súdruhmi z Kremľa, nemali šancu prežiť. A zaradili sa do takzvanej vystrieľanej generácie.

Stalinský režim totiž vyhladil takmer celú ukrajinskú intelektuálnu elitu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Prvá smrť

V Dome spisovateľov v Charkove sa 13. mája 1933 zišli viacerí ukrajinskí literáti a téma rozhovoru bola jediná: zatknutie mladého spisovateľa Mychajla Jalového. Sovieti ho zobrali a našili mu vymyslené obvinenia. Zvlášť Mykola Chvyľovyj to niesol veľmi osobne. Prečo práve kolega spisovateľ? Kto bude ďalší na rade?

Chvyľovyj bol zakladateľ početných literárnych zoskupení, vydával básnické zbierky, fejtóny, humoresky, v roku 1927 vydal aj román Sľuky. Označujú ho za zakladateľa modernej ukrajinskej prózy.

Ukrajina je v tej dobe jednou zo zväzových republík Sovietskeho zväzu a mladí umelci sú spočiatku nadšení komunisti, ktorí veria, že práve po páde cárskeho režimu sa v novom, sovietskom režime, zavŕši ukrajinské obrodenie. Sovietsky zväz síce spočiatku proklamoval jednotlivým národom možnosť rozvíjať vlastnú kultúru a jazyk, v skutočnosti však išlo len o zastierací manéver, aby posilnil vplyv komunistickej strany v regiónoch. To sa týkalo zvlášť Ukrajiny, kde boľševici nežali sympatie.

Súvisiaci článok Historik: Sovieti nevytvorili ukrajinskú štátnosť, práve naopak Čítajte 

Chvyľovyj patrí medzi umelcov, ktorí dlho iluzórne veria, že ukrajinská kultúra má šancu, vystupuje proti rusifikácii a ukrajinskú literatúru chce priblížiť európskej. Jeho diela chválila literárna kritika, no poburovali posluhovačov Kremľa. Nečudo, stačí uviesť názov jedného z jeho pamfletov z 20. rokov: Heť vid Moskvy! V preklade: Preč od Moskvy!

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu