SME

Víkendový výber: S deťmi sa o vojne rozprávajte otvorene, no citlivo

Pravidelná dávka víkendového čítania.

Víkendový výber SMEVíkendový výber SME (Zdroj: SME.sk / Hejty)

Krásny víkend! Psychologičky vám vysvetlia, ako sa s deťmi zhovárať o aktuálnom vojnovom konflikte na Ukrajine.

Psychiater Martin Kalaš v rozhovore hovorí aj o tom, či slovenská spoločnosť zošalela, český detský chirurg rozpráva o tom, ako túžil byť hrdinom, a v akých situáciách sa naučil pokore.

Prečo sú Afganky momentálne najsmutnejšie ženy na svete a ako ich Taliban obral o všetky práva, vysvetľuje aj afgansko-slovenská režiséra Sahraa Karimi.

Prinášame vám aj prehľad najvýznamnejších stavieb, ktoré formovali tvár Bratislavy aj iných slovenských miest a stál za nimi zosnulý architekt Ivan Matušík.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo povedať deťom o vojne? Nepopierajte ju a ukážte spolupatričnosť

„Keď sa deje niečo zlé okolo nás, narušuje to základný pocit dôvery v to, že svet je bezpečné miesto. Pri strate pocitu bezpečia sa zo stresových udalostí ľahko stáva traumatická skúsenosť,“ vraví detská psychologička a psychoterapeutka Mária Balážová.

Aby sme deti tejto traumy ušetrili, je potrebné s nimi o prebiehajúcich udalostiach na Ukrajine komunikovať otvorene a citlivo.

Hoci by sme deti intuitívne chceli ochrániť od nepríjemných správ, v konečnom dôsledku to u nich môže vyvolať iba väčší zmätok. Deti sa o dianí dozvedia tak či tak a je dôležité, aby boli základným zdrojom informácií najmä rodičia.

Nemajte však zapnuté vojnové spravodajstvo non stop celý deň, najmä ak sú doma deti. „Neustále sledovanie drastických správ je zahlcujúce a traumatizujúce nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Pre deti je teraz dôležité počuť, že Slovensko je zatiaľ bezpečná krajina a že nie sme súčasťou konfliktu,“ vraví Balážová.

SkryťVypnúť reklamu

Psychiater Kalaš: Či táto spoločnosť zošalela? Čiastočne áno

Bludné predstavy obvykle možno pripísať pacientom s psychiatrickou diagnózou. Aký je však duševný stav spoločnosti, ktorá verí hoci aj čipovaniu prostredníctvom vakcíny? Je možné vzniesť nejakú diagnózu.

Psychiater Martin Kalaš z Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku tvrdí, že aj duševne zdraví ľudia ľahšie prejdú do stavu, keď vyzerajú ako šialení, než by si mali pripustiť, že sa mýlili.

S príchodom pandémie koronavírusu zasiahla spoločnosť aj infodémia. Konšpiračným teóriám o svetovláde, ktoré boli dovtedy parketou dezinformačných portálov, teraz verí veľká časť spoločnosti. "Nie sú žiadne dôkazy, že koronavírus skutočne existuje," toto si myslí pätina slovenskej spoločnosti. Ide teda o popieranie reality?

SkryťVypnúť reklamu

„Človek chce prirodzene znížiť množstvo úzkosti, ktorú cíti. A keď sa o niečom presvedčím a vyhovuje mi to, je veľmi ťažké pripustiť, že som sa mýlil. Všeobecne je veľmi ťažké pre ľudí pripustiť svoj omyl. Ľudia oveľa ľahšie a rýchlejšie prejdú do stavu, keď vyzerajú ako kompletne šialení, lebo trvajú na niečom, čo je evidentne mimo reality, ako keby mali pripustiť, že sa mýlili,“ vysvetľuje Kalaš.

„Mal som pacientku, ktorá nemala nikoho a identifikovala sa so skupinou konšpiračného či sektárskeho charakteru. Bola pritom mladá, ale začala zdieľať ich názory, pretože pre ňu to vlastne bola rodina. Skupina, s ktorou sa identifikujeme, je totiž pre nás vždy tá správnejšia, morálnejšia, oprávnenejšia než tá druhá,“ dodáva.

Jan Trachta: Chcel som byť hrdina. Pokoru som našiel, keď pacient zomrel mojou chybou

Jan Trachta patrí medzi najlepších detských chirurgov v Českej republike. Sám sa však vyhýba superlatívom a svoje ego si prísne stráži. Doteraz absolvoval jedenásť misií s organizáciou Lekári bez hraníc v krajinách sužovaných vojnou, prírodnými alebo humanitárnymi katastrofami. Naučili ho pokore.

SkryťVypnúť reklamu

Počas misie s Červeným krížom v Stredoafrickej republike naňho mieril bojovník samopalom. Vyhrážal sa mu, že ak jeho brata ležiaceho na lôžku s priestrelom stehna nezachráni, tak ho zastrelí. V Sýrii sa len zhodou náhod vyhol únosu Islamským štátom.

Čo ho viedlo k tomu, aby sa vybral do krajín sužovaných humanitárnymi či prírodnými katastrofami? „To, čo prevažovalo, bola túžba zažiť niečo intenzívne. Vždy som veril a verím dodnes, že ak človek vyjde zo svojej komfortnej zóny a vystaví sa náročným situáciám a nepohodliu, tak ho to formuje a robí lepším človekom. Nie takým pohodlným a sebeckým. Zrazu má otvorenú myseľ aj srdce a dokáže prijať ostatných ľudí z iných kultúr. Chcel som sa dostať do nejakého dobrodružstva a vôbec mi nedochádzala zodpovednosť, ktorú tam lekár má,“ hovorí v rozhovore pre SME.

SkryťVypnúť reklamu

Moment, keď precitol z túžby stať sa hrdinom, nastal, keď pre jeho nesprávne rozhodnutie zomrel pacientka. „Mladá žena mi podala na ruky svoje jednoročné dieťa, rozlúčila sa s ním. Ja som ju vzal na sálu a tam zomrela. Mala obrovský nádor na nohe, nebol som pripravený tú nohu amputovať a ona vykrvácala. To bolo strašné. Asi by zomrela aj tak, ale keďže to bolo kvôli mne, niesol som to ťažko. Vtedy ma kritizovala aj organizácia, pretože som celú situáciu vyhodnotil zle. Mal som pocit, že som na úplnom dne. Ale pomohlo mi to prehodnotiť svoj postoj a už zrazu nezáležalo na hrdinstve. Išlo len o to, aby moji pacienti prežili,“ vysvetľuje.

Rozplače ich aj jeden škaredý pohľad. Ako sa žije s vysokou citlivosťou

Neraz sa za ňu hanbia, skrývajú ju a potláčajú, alebo jej nerozumejú. Nejde pritom o diagnózu psychickej choroby. Extrémna citlivosť však dokáže zásadne ovplyvňovať každodenné fungovanie človeka.

SkryťVypnúť reklamu

Nervový systém vysoko senzitívnych ľudí im umožňuje prijímať a spracúvať vonkajšie aj vnútorné podnety intenzívnejšie ako ostatným. Sú často vnímavejší, viac v strehu a ich nervová sústava analyzuje informácie z prostredia podrobnejšie a hlbšie. Môžu byť teda výnimočnými pozorovateľmi a mávajú aj dobre vyvinutú intuíciu.

„Vysoko senzitívni ľudia mávajú veľmi bohatý vnútorný svet, dokážu prežívať intenzívnu radosť aj z obyčajných vecí, ako je napríklad vzduch po daždi. Bývajú veľmi vnímaví na prežívanie druhých, potrebujú viac času na spracovanie zážitkov,“ približuje psychologička Lýdia Blaho z bratislavského Centra Psyché. Touto osobnostnou črtou môže oplývať 20 až 30 percent populácie.

Dotyky drsnej látky na koži, neporiadok a preplnený priestor, ale aj stretnutiami či povinnosťami nabitý diár im môžu robiť problémy. Citliví môžu byť aj na zvuky, pachy, chute, teplotu či nálady druhých. Vysokú senzitivitu však netreba chápať ako niečo, čo z človeka robí krehkú kvetinku alebo príliš úzkostlivú osobu. Ukazuje sa, že ide o črtu, ktorá môže byť u jednotlivcov, ak sa ju naučia správne využívať, aj silnou stránkou – v medziľudských vzťahoch aj v práci.

SkryťVypnúť reklamu

Taliban vymazal dvadsaťročný pokrok: Afganky sú momentálne najsmutnejšie ženy na svete

Americká herečka a aktivista Angelina Jolie zverejnila začiatkom februára na instagrame časť z listu, ktorý jej údajne poslalo afganské dievča. Jeho identitu neprezradila, ale poukázala na zúfalstvo prameniace z katastrofálnych životných podmienok, v ktorých sa afganské ženy ocitli.

„Mám pocit, že ženy nemajú žiadne právo hovoriť, ich slovo nemá žiadnu váhu. Vzali nám práva a nemôžeme robiť nič. Pár týždňov dozadu Taliban zajal dve ženy, ktoré si dovolili vyjadriť svoj názor verejným protestom. Toto je koniec. Možno už nikdy nebudem mať možnosť ísť von a hovoriť,“ píše dievča v liste.

Odkedy Taliban prevzal moc do svojich rúk, ženy v Afganistane stratili väčšinu svojich práv. Stačilo šesť mesiacov a dvadsaťročný pokrok je minulosťou.

SkryťVypnúť reklamu

„Taliban nevidí ženy na vedúcich pozíciách. Nevidí ich ako umelkyne, riaditeľky, samoživiteľky. Vidí ich v optike tradičnej spoločnosti. Doma s manželom, najlepšie v kuchyni, finančne závislé, starajúce sa o rodinu,“ hovorí afgansko-slovenská režiséra Sahraa Karimi.

Koniec posunkového jazyka? Pri sčítaní ho uviedlo ako materinčinu menej ako dvetisíc ľudí

Ich materinským jazykom je posunkový jazyk. Majú vlastnú gramatiku a pravidlá nezávislé od slovenčiny, vlastné frázy, výrazy aj žarty. Zviditeľnilo ich posledné sčítanie obyvateľstva, v ktorom prvý raz figuroval posunkový jazyk. Ako svoj materinský jazyk ho však uviedlo len 1835 Slovákov. Z tohto nízkeho čísla by sa mohlo zdať, že posunkový jazyk je ohrozený, ubúda a hrozí mu zánik. Opak je pravdou.

SkryťVypnúť reklamu

Slovenskí nepočujúci sú legitímnou menšinou a komunita žiada, aby sa písali s veľkým písmenom ako ostatné menšiny: Nepočujúci.

„Posunkový jazyk je plnohodnotný jazyk, nie je to len nejaká komunikačná pomôcka či pantomíma, je to jazyk so všetkými atribútmi, aké má každý iný jazyk,“ vysvetľuje prezidentka Asociácie Nepočujúcich Slovenska Jana Filipová. „Jediný rozdiel je, že sa nevníma sluchovo, ale vizuálne.“

A súčasne je to národný jazyk. Slovenský posunkový jazyk sa totiž líši od iných posunkových jazykov. Navyše je štrukturálne úplne odlišný od slovenčiny. „Historicky je však slovenský posunkový jazyk blízky českému posunkovému jazyku. Preto nie je problém pre slovenských nepočujúcich napríklad štúdium na českých školách, čo aj mnohí využívajú,“ hovorí.

SkryťVypnúť reklamu

Sledoval, ako Kyjev zomrel a Tržnica chátra. Matušíkove budovy ničil nezáujem

Bol autorom obchodného domu Prior a hotelu Kyjev, Novej Tržnice na bratislavskom Trnavskom mýte, plavárne Lafranconi i nákupného domu Slimák.
Okrem Bratislavy spoluvytváral aj podobu ďalších slovenských miest. Je autorom nákupného strediska v Martine, obchodného domu Prior v Nitre aj rehabilitačného ústavu Baník v Bojniciach.

Vo veku 91 rokov zomrel v pondelok 21. februára architekt Ivan Matušík, predstaviteľ neskorej moderny a autor mnohých kľúčových stavieb hlavného mesta, ktoré pozná každý, kto sa kedy Bratislavou prešiel.

V stavbe obchodného domu Prior sa odrážalo všetko, čím možno Matušíkove stavby definovať. Striktnosť, jasnosť, čistota, geometria a užitočnosť. Nadčasová budova, ktorej otvorenie v roku 1968 bolo prelomovou udalosťou. Ivan Matušík ako mladý architekt priniesol mnoho technických noviniek aj nadčasových architektonických riešení.

SkryťVypnúť reklamu

Novinkou boli napríklad eskalátory, vstupné spúšťacie portály so vzduchovými clonami pre bezbariérové spojenie exteriéru s interiérom. Zaujímavosťou je, že návrh rátal aj so stanicou metra.

Víkendový recept

Nebudete potrebovať váhu ani odhady. Ponúkame vám desať receptov na najlepšie hrnčekové koláče.


Ďakujeme, že ste časť svojho víkendu strávili so SME. Prajeme vám úspešný štart do budúceho týždňa a uvidíme sa opäť v sobotu.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 19 066
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 926
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 546
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 955
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 434
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 424
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 936
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 527
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Carlos Alcaraz.

S turnajom sa lúči aj maďarský tenista Fábián Marozsán.


TASR
Miroslav Benko (vpravo) spolu s Viktorom Pečovským.

Miroslav Benko oslavuje 50 rokov.


Nemeckí futbalisti v nových dresoch ešte od Adidasu.

Nemecká futbalová reprezentácia urobila odvážny krok pred domácim EURO 2024.


Luboš Brabec
Danielle Collinsová.

Jej súperkou bude kazašská tenistka Jelena Rybakinová.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu