SME
Štvrtok, 2. december, 2021 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Žiadne dievčatko so zápalkami Andersen v Bratislave nestretol

V prekladoch rozprávkara sa strácali celé pasáže aj autorský zámer.

Svetoznámy rozprávkar cestoval rád a veľa. (Zdroj: Dánska kráľovská knižnica, Kodaň)

„Andersen si Bratislavu zamiloval. Vaše mesto je rozprávkou. Takto sa kedysi prihovoril Bratislavčanom, ktorí ho vítali na pôde svojho mesta,“ písalo sa v slovenskej tlači.

Dnes sa na internete čitateľ dozvie: „Mrazivé tajomstvo: najsmutnejšia rozprávka sa zrodila v Bratislave! Umelec si počas prechádzky mestom všimol malé dievčatko predávajúce na ulici zápalky. Návšteva Bratislavy inšpirovala Andersena k Dievčatku so zápalkami aj Škaredému káčatku.“

Fabulácie o „hlbokých dojmoch k mestu“ šíria webové médiá aj Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Výsledkom je Andersenova socha v Bratislave aj propagačné texty v bedekeroch.

V skutočnosti je rozprávkou to, čo sa o svetoznámom spisovateľovi šíri na Slovensku. V Prešporku strávil len dve hodiny počas nakladania uhlia do parníka a nikdy nevyslovil, čo sa mu prisudzuje.

Než sme zdvihli kotvu

„Celý deň som mal žalúdočné bolesti. Grófka Palmová sa s nami rozlúčila v Komárne, čo je mesto, ktoré má dobrú povesť, mal som však také bolesti, že som takmer tiež vystúpil, no ovládol som sa, vypil pohár punču a zavčasu si ľahol na tvrdú pohovku v kúte,“ zaznamenával si spisovateľ 2. júna 1841.

No aj keď sa necítil najlepšie, poznačil si žartom: „Kapitán sa mi akosi nepáči. Taký kapitán na riečnej lodi nie je predsa ozajstný námorník, pripadá mi ako korytnačka na súši, a tá za veľa nestojí.“

Parník plával ďalej proti prúdu Dunaja a ďalší deň, 3. júna, cestujúci uvideli Prešporok. „Konečne sme pristáli, a kým sme naberali uhlie, takmer dve hodiny som behal po meste.“

Autentické Andersenove denníky obsahujú postrehy o Korunovačnom vrchu aj pontónovom moste, z mesta videl ruiny hradu na kopci, obchody mu pripadali ako tie v Pešti a Viedni. Viac počas krátkeho zastavenia nestihol vidieť.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Loď už pokračovala ďalej a odchod zakončil romantickým výjavom: „Než sme zdvihli kotvu, hodil čašník do Dunaja hracie karty, niektoré sa ponorili hlboko, hlavne jedna z nich, konečne sa vynorila, bola to srdcová dáma.“

Predmetné pasáže z cestovných denníkov dánskeho spisovateľa preložil Milan Richter.

„K dispozícii som mal pôvodné denníky v dánčine, a teda som presne videl, že v Prešporku strávil dovedna dve hodiny. O Prešporčanoch píše ako o Uhroch – podľa mňa nevedel, že tu žijú Slováci a že vôbec taký národ existuje,“ hovorí.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nerozumiem, prečo nemôžeme aspoň chvíľu fungovať ako normálna koalícia.


a 1 ďalší 3 h
Ilustračná fotografia.

Nová štúdia ukazuje, čo sa v tele deje.


4 h
Skryť Zatvoriť reklamu