„Vlasť naša sladká, vykúpená z múk / – máš sviatok dneska. V strehu ostražitom / chránime ti ho päsťou verných rúk / Zástavy vejú v prúde pod blankytom.“
Báseň s týmito oslavnými veršami tróni pod veľkým portrétom Jozefa Tisa na titulke novín Slovenská sloboda. Nesie názov podľa dátumu vyhlásenia vojnového režimu 14. marca 1940. Na prvé výročie ju zložil básnik Ján Kostra.
Kostra za svoj život napísal desiatky básní a zaslúžene patrí do učebníc slovenskej literatúry. Jeho ľúbostnú báseň Ave Eva označil literárny kritik Jozef Felix za jednu z „najpozoruhodnejších zbierok slovenskej modernej poézie“.
Básnikov život a tvorba však majú aj svoje tienisté stránky a o nich sa v učebniciach a encyklopédiách dodnes mlčí. Týkajú sa nadšených ód na zločinné režimy a jej predstaviteľov.
Verše na každé výročie
Kostrova oslavná báseň na slovenský štát nebola prvá ani posledná. Už pri rozbití Československa a vzniku satelitného štátu zložil báseň s prostým názvom 14. marec 1939, v ktorej volal: „Za nami Za nami Do zbrane Do zbrane...“
Jeho verše uverejnil dvojtýždenník Slovenské vojsko aj v marci 1941 a básnik prispel i nacionalistickými agitkami, v ktorých sa vyhrážal: „Ej niekto bude dorúbaný, ej niekto kvacne dolu tvárou, ej niekto bude lízať rany v slovenskej zemi.“ Kostrove režimu poplatné verše zneli pravidelne aj z dobového rozhlasu.
Stačilo pár rokov, antifašistická koalícia porazila Hitlera, Tisa obesili ako vojnového zločinca. Čoskoro moc prevzali komunisti riadení súdruhmi z Moskvy a Kostra opäť veršoval. Tentoraz ódy na Stalina. Tak ako predtým aj teraz si vybral výročie, 70. generalissimove narodeniny.
„Učiteľ robotníckej triedy... pokračovateľ marxistickej vedy...“ ospevoval masového vraha. „Jak maják žiarivý / kultúry ľudskej stojí Stalin.“
Informácie dodnes zamlčiavajú encyklopédie a lexikóny slovenských spisovateľov.
