Víkendový výber: Športovkyne už nechcú odhaľovať zadky

Krásny víkend! Psychologička, ktorá vysvetľuje, ako sa nezblázniť v neistom svete, baník, ktorý sa rekvalifikoval na programátora, slávna herečka z Košíc, na ktorú sa na Slovensku takmer zabudlo a medveď, čo vie používať vraždiace nástroje, aj to je naša ponuka na pohodové víkendové čítanie.

Športovkyne už nechcú odhalené zadky, bojujú proti pravidlám obliekania

Nemecká gymnastka Pauline Schaefer-Betzová počas olympiády v Tokiu. (zdroj: SITA/AP)

Nórske plážové hádzanárky si namiesto predpísaných bikín obliekli v zápase na Majstrovstvách Európy šortky. Chceli tým upozorniť na dvojaký štandard, keďže od mužských kolegov sa nevyžaduje, aby súťažili v odhaľujúcich úboroch. Za cenu 1500 eur, čo bola ich spoločná pokuta, znovu upozornili na debatu o sexualizácii žien v športe.

Pred sto rokmi vyvolávali škandál športovkyne, ktoré sa obliekli príliš sporo. Dnes naopak vzrušené debaty vyvolávajú športovkyne, ktoré sa rozhodli viac zahaliť.
V oboch prípadoch za tým bola ženská potreba mať čo najväčšie pohodlie pri výkone. Tá však narážala na spoločenské normy a mužský pohľad. Buď bolo treba telo zahaliť, aby pre mužské publikum nebolo príliš lákavé, alebo naopak odhaliť, aby bol ženský šport pre mužov zaujímavý.

Dnes si preto berú slovo samotné športovkyne, hoci tie slovenské sa k problematike stavajú opatrne.

"V plavkách sa podľa mňa hrá preto, že väčšinou je vonku horúco. Ja v nich hrávam tiež z toho dôvodu, že mi je teplo, a nie preto, že by som sa chcela s telom po dvoch deťoch odhaľovať," hovorí plážová volejbalistka Dominika Nestarcová.

Prečítajte si vyjadrenia ďalších slovenských atlétok rovnako ako športových funkcionárov v článku Michaely Žurekovej o tomto fenoméne, ktorý vo svete naberá na sile a už len ťažko ho niekto umlčí.

Aj malé riziko sa bez dôvery stane monštrom, videli sme to pri očkovaní

Psychologička Katarína Nagy Pázmány. (zdroj: SME/Marko Erd)

„Každá situácia má riziká, ktoré vieme pomenovať, a má aj nejaké zvyškové riziko, na ktoré dosah nemáme. Človek by mal mať posilnenú dôveru natoľko, že zvyškové riziko je schopný prijať a vie ísť do danej situácie, aj keď sa trošku bojí. Ak ju nemá, vtedy dokáže mať práve zvyškové riziko obrovskú moc, až ho zablokuje. Stalo sa to napríklad pri očkovaní na Slovensku.

Mali sme tu zvyškové riziko vedľajších účinkov, ktoré môže vakcína mať, ale pre ľudí, ktorí boli v úzkosti, nemali pocit opory a nedôverovali zdravotníctvu, sa preto stali veľkým rizikom,“ hovorí psychologička Katarína Nagy Pázmány v rozhovore o ľudskej potrebe istoty v neistom svete.

Vysvetľuje, prečo túžime po istote, a prečo ju nikdy nemáme, aj to, ako sa s neistotou čo najlepšie vyrovnať.

Z Košíc dobyla divadelný svet. Dnes o nej na Slovensku nevie takmer nik

Fotoateliér: Julius Cornelius Schaarwächter, Berlín: Mária Bárkány ako Madame Sans-Gêne, pred 1902 (zdroj: Židovské komunitné múzeum)

Patrila k medzinárodne uznávaným herečkám. Obdivovali ju ženy aj muži. Navštevoval ju Puccini, očarila nemeckého cisára aj jeho syna. V Petrohrade mala väčší úspech ako jej súputníčka Sarah Bernhardt.

Rodáčka z Košíc, herečka Mária Bárkány, na rozdiel od slávnej Sarah však časom upadla do zabudnutia. Vďaka kunsthistoričke Zuzane Kobliškovej sa dnes môžeme znovu dozvedieť zaujímavé podrobnosti o jej živote, kariére i garderóbe.

Približuje ju aj výstava Poklady Židovského múzea v Prešove III v bratislavskej synagóge na Heydukovej ulici.

Polárne medvede vedia používať nástroje

Medveď biely v národnej rezervácii na Aljaške. (zdroj: TASR/AP)

Príbehy o medveďoch bielych, ktoré používajú nástroje ako sú kusy kameňa či ľadu na zabíjanie veľkých mrožov, rozprávajú Inuiti, domorodí obyvatelia Arktídy, už viac ako dvesto rokov. Nová štúdia v časopise Arctic naznačuje, že nejde o mýty.

Filmový i kariérny tip v jednom: Nebojte sa totálne zmeniť život a nastúpiť do novej šichty

Baník Tomáš Hisem musel zmeniť profesiu. Vybral si IT. (zdroj: FILMTOPIA)

V slovenských kinách aktuálne premietajú dokumentárny film o ostravskom baníkovi, ktorý pri zatváraní baní využil bizarný rekvalifikačný program a vyškolil sa na ajťáka. Napriek pochybnostiam okolia i svojim vlastným napokon uspel a dnes má nádej, že v tomto novom odbore sa dožije dôchodku.

Ponúkame vám recenziu na film Nová šichta i úprimný rozhovor s jeho hlavným protagonistom, bývalým baníkom Tomášom Hisemom.

Pohľad do dejín

Značkári pravidelne obnovujú približne 15-tisíc kilometrov značkovaných turistických chodníkov. (zdroj: sekcia značenia KST)

Slovensko patrí medzi štáty s najhustejšou a najkvalitnejšou sieťou turistických chodníkov a ich značenia. Prvé turistické trasy začali vznikať ešte za čias Uhorska v druhej polovici 19. storočia. Skutočný rozmach nastal po vzniku Československa, keď sa vytvorili aj prvé diaľkové trasy.

O takmer 150-ročnej histórii značenia turistických chodníkov na Slovensku sme sa rozprávali s predsedníčkou sekcie značenia Klubu slovenských turistov Evou Škutovou.