Je šťastný, práca ho baví a hovorí, že s humorom je život ľahší. Stále chodí na pivo s baníkmi, ale hovorí, že aj v IT má perfektných kolegov. Bývalý ostravský baník TOMÁŠ HISEM po viac než dvoch desaťročiach pod zemou dokázal presedlať do dravého odboru informačných technológií.
Jeho príbeh ako z rozprávky pretvoril režisér Jiří Andrš do dokumentu Nová šichta, ktorý získal viacero ocenení a už je v kinách aj na Slovensku.
V rozhovore hovorí, aké ťažké bolo stretnutie s trhom práce, ako sa s tým popasoval aj čo by odkázal slovenským baníkom.
Prečo ste sa po gymnáziu zamestnali práve v bani? Zvažovali ste aj iné možnosti?
Chcel som ísť na vysokú školu, ale narodilo sa mi dieťa a aj na nátlak rodiny mojej prvej ženy sa to skončilo tak, že som šiel zarábať peniaze, aby som sa mohol starať o rodinu.
Na Ostravsku bola šachta jednou z mála možností. Oni ako jediní vtedy ešte dávali byty a boli tam slušné platy.
Kam ste chceli ísť na vysokú školu?
Chcel som ísť na vysokú vojenskú školu, ale to bol práve kameň úrazu. Rodičia mojej ženy si pamätali, že pred revolúciou vojaci veľa cestovali, tak mali obavy, že by som bol stále mimo domu.
Čo ste na práci v bani mali rád?
Výplaty. Nie je tam veľa vecí, ktoré by človek miloval, ale bola tam regionálne nadpriemerná mzda a ďalšie výhody. Bavil ma kolektív, súdržnosť, to, že sa jeden za druhého postavil, aj keď to nebolo úplne stopercentné.
Ale určite vám žiadny z baníkov nepovie, že má rád svoju prácu. Je to neskutočná drina.
Aká bola prvá reakcia vás a vašich kolegov na to, že by ste sa po zatvorení bane mohli stať programátormi?