SME
Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Keď pre mňa tvoril rozprávky, trávil so mnou čas na diaľku

Dcéra maliara Imra Weinera-Kráľa navštívila Slovensko.

Elise Weiner Kral s otcovými kresbami. (Zdroj: Jozef Jakubčo)

Obdivovatelia jeho diel dlho vôbec netušili, že v Paríži žije jeho dcéra.

Vyrastala vo Francúzsku bez otca. Delila ich nielen železná opona, ale i otcovo uväznenie, keď chcel ilegálne emigrovať z neslobodného Československa. Aj keď sa neskôr mohli sporadicky navštevovať, Elise dnes hovorí, že "hranica z ostnatého drôtu poznačila jej detstvo hlbokou reznou ranou ako materializovanou metaforou odlúčenia".

Jej otcom bol popredný slovenský výtvarník Imro Weiner-Kráľ. Celé roky jej písal listy, ktoré sa postupne premenili na ilustrované rozprávky, jeho dcéra sa takisto zjavuje v jeho maľbách z francúzskeho prostredia.

ELISE WEINER KRAL po rokoch zhromaždila dávnu korešpondenciu a príbehy vyšli adaptované doteraz už v piatich rozprávkových knižkách. Nedávno objavila vo svojom parížskom byte ďalšie obrázky, ktoré teraz priniesla na Slovensko.

Aká je vaša najranejšia spomienka na otca?

Je to dosť ťažké rozlíšiť. Pretože sú spomienky, ktoré sú zachytené v našich listoch, tie druhé sú spomienky na naše stretnutie. Bolo to v roku 1957, keď som prvýkrát prišla za otcom do Československa a videla ho na vlastné oči.

Ako dlho ste sa nemohli s otcom stretávať?

Otca vyhostili z Francúzska počas diplomatickej roztržky medzi Československom a Francúzskom v roku 1950. Mala som vtedy tri roky. Znova sme sa uvideli, až keď som mala desať rokov.

Súvisiaci článok Oddelila ich železná opona, ale spájali ich otcove rozprávky Čítajte 

Celý ten čas boli spojivom medzi vami len listy, ktoré vám písal?

Listy a občas telefonický hovor. V tých časoch to bolo veľmi ťažké. Otec nemal doma telefón, a tak musel ísť na poštu, čakať na spojenie. Ani my sme nemali telefón, tak sme museli ísť k susedom. A niekedy to vyšlo.

Otec vám písal veľa listov. Dnes si ľudia nevedia predstaviť, že aj listy otca malej dcérke prechádzali cenzúrou.

Jedno z vysvetlení môže byť aj v tom, že otec okrem maľovania založil po vojne v Paríži Dom československej kultúry, kde aktívne pracoval. Vyhostili ho a potom sa pokúsil v roku 1951 z Československa ilegálne prejsť cez hranice. Chytili ho, zatkli a vyšetrovali, bol niekoľko mesiacov vo väzení a aj keď ho neskôr pustili, sledovali ho.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Predseda Súdnej rady Ján Mazák.

Občan, ktorého sa rozhodnutie týkalo, vraj textu miestami ani nerozumel.


22 h
Peter Tkačenko

Republika je dnes politickou avantgardou s utešeným rastovým potenciálom.


33m
D'Arcy Carden ako Greta vo seriáli Veľké víťazstvo

Ženská bejzbalová liga bol fenomén.


17. aug

Vojna na Ukrajine pokračuje.


a 5 ďalší 16 h
SkryťZatvoriť reklamu