Humor majú v rodine a nad svojimi jazykovými omylmi v maďarčine aj slovenčine sa s manželom, režisérom Csabom Molnárom smejú spoločne.
Jazykovedkyňa LUCIA MOLNÁR SATINSKÁ maďarčinu objavila až v dospelosti, čo jej otvorilo cestu k rodinnej histórii aj k maďarskému rapu.
V rozhovore hovorí o jazykoch, ktoré je v Bratislave viac vidieť a ktoré viac počuť, akú stratégiu pri deťoch využívali slovenskí Maďari za socializmu, aj v čom zobrazí seriál, ktorý s manželom chystajú, Maďarov inak, ako sme zvyknutí.
O menšinách v Bratislave, hlavne o tej maďarskej, chystáte s manželom internetový seriál. Ako ďaleko ste s prípravami?
Pripravujeme natáčanie. Chceme v seriáli ukázať súčasnú Bratislavu a jej prirodzenú viacjazyčnosť. Cez humor chceme poukázať aj na problémy menšín v Bratislave, hľadanie domova a identity, jazykové bariéry a ich prekonávanie.
Príbeh je o maďarskom mužovi, ktorý prichádza do Bratislavy vo vypätej životnej situácii a stretáva kozmopolitnú Bratislavčanku, ktorá má úplne iný pohľad na svet.
Na čo sa v seriáli najviac tešíte?
Na to, že v ňom ukážeme reálne používanie jazykov. Nie je to o tom, že niekto hovorí zlým prízvukom. Ukážeme skutočnú rozmanitosť, prirodzené prepínanie medzi jazykmi, aj to, že Maďari nie sú všetci rovnakí.
Čo v seriáli môže divákov prekvapiť?
Môže ich prekvapiť úprimnosť zobrazenia. Seriál totiž vzniká zvnútra, nepíšu ho Slováci o Maďaroch. Väčšina autorského tímu sú Maďari, ktorí píšu sami o sebe.
Je maďarský humor iný ako slovenský?
Maďari majú veľkú tradíciu humoru aj preto, že ich jazyk je bohatý na synonymá a slovné hračky. Často môže humor vzniknúť z jazykových omylov. Vtedy je veľmi dôležité, aby sme sa zasmiali spolu a nevysmievali sa jeden druhému.
Dokážete sa aj s manželom zasmiať nad svojimi jazykovými omylmi?
Áno. Ja si napríklad mýlim slová, ktoré podobne znejú, “szőnyeg” a “szúnyog”. Jedno je “koberec” a druhé “komár”. Iba jedno písmenko rozdeľuje slová “opravár” a “milenec”, “szerelő” a “szerető”, to si nechcete pomýliť.
