Cestovateľ MARTIN NAVRÁTIL bol na Čukotke, Sibíri aj v Antarktíde, kde teploty pod mínus päťdesiat stupňov Celzia nie sú vzácnosťou, no najchladnejšie mu aj tak bolo na Slovensku.
Hovorí, čo si miestni na najchladnejších miestach sveta myslia o klimatických zmenách, prečo netúžia presťahovať sa do Moskvy, aké ťažké je cestovať do Antarktídy či na Čukotku a prezrádza aj tajomstvo "ruského suši".
Kedy vám v živote bolo najviac zima?
Keď som prišiel z najchladnejšieho obývaného miesta na svete, kde bolo mínus 53 stupňov Celzia, na Slovensko.
Najprv mi bolo veľmi teplo, stále som chcel chodiť v tričku a ľahkej bunde napriek tomu, že vonku bolo mínus desať. No po chvíli mi začalo byť naozaj veľmi zima. Telo sa s tým ťažko vyrovnávalo. Ale keď prídem do chladných oblastí, tam mi príliš zima nie je.
Ako je to možné?
Samozrejme, ak by som vystúpil v plavkách, bolo by mi veľmi zima. No už keď tam človek príde, musí byť oblečený ako kozmonaut, takže mu nie je zima.
Naše telo si dokáže veľmi rýchlo zvyknúť na veľmi nízke teploty, len treba okrem vhodného oblečenia dodržať aj pravidelné stravovanie. Pri nízkych teplotách telo veľmi rýchlo spaľuje. Treba sa každé tri-štyri hodiny poriadne najesť.
Môžete pri tých teplotách vonku niečo zjesť bez toho, aby ste zahryzli do ľadu?
