Má Slovensko šancu zvýšiť pôrodnosť na úroveň Francúzska či Švédska, ktorým sa v rodinnej politike darí, a za akých podmienok?
Demograf BRANISLAV ŠPROCHA v rozhovore hovorí aj o tom, aký je pri pôrodnosti najväčší problém Slovenska, aké trvácne boli opatrenia, vďaka ktorým sa narodila silná generácia Husákových detí, či prečo Bratislava v pôrodnosti v posledných rokoch vyniká.
Dve deti na ženu sme mali na Slovensku v štatistike naposledy v roku 1990. Dostaneme sa ešte niekedy k takejto hodnote?
V najbližšom čase asi nie. V súčasnosti sa úhrnná plodnosť (pozn. red. priemerný počet narodených detí jednej žene počas celého jej reprodukčného obdobia) pohybuje na hranici hodnoty 1,6. Napriek vývoju v posledných rokoch, ktorý je pomerne priaznivý, keďže dochádza k oživeniu reprodukcie, sa obávam, že sa čoskoro tento pozitívny trend vyčerpá.
Prečo?
Lebo je ovplyvnený najmä tým, že ženy vo vyššom veku sa snažia dobiehať odložené reprodukčné zámery. Ide o generácie, ktoré najviac zasiahla premena modelu skorého a takmer univerzálneho vstupu do manželstva a materstva, ktorý tu platil do konca 80. rokov.
Ženy čoraz viac odkladajú vstup do manželstva aj materstva do neskoršieho veku. No priemerný vek žien pri narodení prvého dieťaťa sa už štyri-päť rokov výrazne nemení a to je prvý znak, že dynamika rastu plodnosti začne dosahovať strop. Podľa nášho odhadu najbližšie dve-tri dekády môžeme dosiahnuť úhrnnú plodnosť 1,75, možno 1,8 dieťaťa na ženu.
Za akých podmienok by sme v budúcnosti hranicu dvoch detí na ženu ešte mohli dosiahnuť?
“Z údajov, ktoré máme, to vyzerá tak, že polovica žien narodených v 70. rokoch bude mať maximálne jedno dieťa. To je pre Slovensko veľký problém.
„
Plodnosť pod dve deti na ženu je v európskom priestore úplne bežný a dlhodobý jav, takže sa netreba úplne plašiť.
Už v 20. a 30. rokoch 20. storočia mnohé krajiny západnej a severnej Európy mali výrazne menej ako dve deti na ženu. Napríklad Česko malo okolo 1,6 dieťaťa na ženu už v 30. rokoch.
Dve deti na ženu by Slovensko mohlo dosiahnuť, ak by si mladšie generácie žien, ktoré teraz vstupujú do reprodukčného veku, osvojili v oveľa väčšej miere model dvojdetnej rodiny ako generácie zo 70. rokov.
U tých jednoznačne uvidíme častejší príklon k bezdetnosti a k jednodetnosti.
Z údajov, ktoré máme, to vyzerá tak, že polovica žien narodených v 70. rokoch bude mať maximálne jedno dieťa. To je pre Slovensko veľký problém.
Prečo?
