Predtým, než tu postavili kúpele, kolonádu a hotely, chodili sa sem čľapkať dedinčania.
No ešte tisícročia predtým sa tu vyhrievali iní návštevníci. Mali chlpy, rohy a kly a vážili niekoľko ton. Praveké mamuty, srstnaté nosorožce, soby, obrovské jelene a ďalšie tvory paleolitu vyhľadávali tieto pramene odpradávna, keď tiahli v stádach údolím Váhu.
Spolu s nimi prichádzali lovci. Okrem predátorov s tesákmi to boli aj tvorovia na dvoch nohách a s oštepmi v rukách. Stačilo striehnuť a korisť prišla rovno pod nos.
Po týchto prvých hosťoch sa našla úchvatná Moravianska venuša, kosti, pästné kliny. Aktuálne objavili v Banke blízko Piešťan opäť kosti mamuta a nástroje lovcov.
Kostra aj praveké nástroje
„Počas archeologického výskumu sme doposiaľ našli na viacerých miestach viac ako tristo kusov kamennej štiepanej industrie, prevažne odpadu, ktorý vznikal pri výrobe kamenných nástrojov. Okrem nich sme objavili v hĺbke asi meter pod súčasným povrchom pomerne dobre zachovanú časť kostry pravekého zvieraťa,“ opisuje nové nálezy archeológ František Žák Matyasowszky z Archeologickej agentúry.
V Banke, dedine ležiacej pri Piešťanoch, oproti cez Váh, vzniká nová obytná zóna a keďže sa nachádza na archeologickej lokalite, pred výstavbou sa tu realizuje záchranný archeologický výskum. Sivé kosti v odkrytých sondách sú už na prvý pohľad ohromné, masívne a nepatria ničomu, čo dnes žije na našom území. Paleontológ potvrdil, že ide o mamuta srstnatého.
V Banke našli už v minulosti paleolitické nálezy, mamutie zuby aj nástroje z pazúrika, no zostávali v tieni susedných, oveľa známejších nálezov. Moraviansku venušu kedysi našli len pár kilometrov odtiaľto.
