Pred rokom, 6. marca 2020, bol potvrdený prvý prípad ochorenia na covid-19. Spisovateľ a scenárista Víťo Staviarsky začal svoj rok s koronou tak, že si požiadal na Fonde pre umenie o literárne štipendium.
„Bolo to asi v pude sebazáchovy,“ hovorí a dodáva: „Na istý čas ma to zachránilo. Všetko ostatné sa zosypalo ako domček z karát. Do záchranných balíkov ministerstva kultúry som sa ako spisovateľ a scenárista nezmestil. Lenže jesť treba a šeky chodia pravidelne.“
Popri písaní sa dlhé roky živí ako trhovník a keďže mal posledné tri roky pred pandémiou pomerne hektické, povedal si, že si od umeleckej tvorby na istý čas oddýchne a bude sa venovať iba obchodu. No nestalo sa.
„Dnes sa, paradoxne, nezaoberám ničím iným než písaním,“ hovorí autor literárnej predlohy úspešného filmu Loli paradička.
Komplikácie sprevádzali aj film, ktorý je spoločným rodinným dielom. „Minulý rok sme mali uviesť Loli paradička do českej distribúcie. To padlo. V lete sme sa pokúsili premietať film po východoslovenskom vidieku formou putovného kina. Chvíľu sa darilo, no v septembri sme museli pre pandémiu premietania prerušiť. A obchod, ktorý ma dlhé roky živil, načisto skapal.“
Iba písať, to by som sa zbláznil
Prvá, jarná vlna bola odlišná od aktuálnej. Ľudia boli solidárni a verili, že všetko sa čoskoro pominie.
Aj spisovateľ sa snažil situácii prirodzene čeliť, bránil sa, skúšal, bojoval, vymýšľal nové plány. „Pri druhej vlne, keď sa ukázalo, že v tomto zmätku a chaose sa nedá nič naplánovať, podnikať ani nič skúšať, že každá aktivita vychádza naprázdno, som napokon rezignoval. Preto ju považujem za ťažšiu.
Neostáva iba čakať a dúfať. Táto útrpná, pasívna poloha ma však vôbec nebaví,“ hovorí Staviarsky.
