SME
Utorok, 26. október, 2021 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Dezinformácie pri epidémii tu už boli. Na konci tiekla krv

Odhaliť sprisahanie dokázal aj opitý zo psej búdy.

Ľudia sa prirodzene báli cholery, ktorá vyčíňala v 19. storočí. Nechápali zmysel hygienických opatrení, ľahko uverili fámam, že za všetkým je sprisahanie pánov, úradníkov, lekárov a lekárnikov - aj krčmárov. (Zdroj: Wellcome Collection CC )

„Blíži sa nebezpečná nákaza, na ktorú liek nepoznali a ochrana neexistovala.... Vojaci od cestujúcich vyžadovali pasy… Dračie rohy začala vystrkovať ešte strašnejšia správa.

Začalo sa hovoriť, šepkať, šomrať, neskôr nahlas kričať, že nie nákaza sa chystá na ľud, ale že páni chcú vyhubiť poddaných! Chcú ich vyhubiť prekliatym, hrozným spôsobom… Lekári, lekárnici sú podplatení; nemožno veriť nikomu!“

Tieto slová nepochádzajú z nejakého bláznivého webu šíriacemu bludy o ochorení covid-19. Majú viac než 150 rokov a opisujú epidémiu cholery a následné ľudové povstanie v našich končinách.

Napísal ich maďarský spisovateľ Mór Jókai v románe Smutné dni a okrem pandémie tu opísal aj infodémiu, rovnakú, akú zažívame aj dnes. Spoločne s infekciou sa totiž vtedy krajinou prehnala záplava bludov a dezinformácií, ktoré sa až neuveriteľne ponášajú na tie dnešné.

Konšpirácie a fake news z roku 1831

„Po knihe som siahla, aby som zistila, čo mi povie o epidémii najväčší rozprávač maďarskej literatúry Mór Jókai,“ hovorí pre SME literárna vedkyňa Marta Fülöpová z Katedry slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského.

„V jeho románe som našla konšpirácie, podsúvanie informácií, fake news pri šírení epidémií – že by naozaj nič nové pod slnkom? Zaujalo ma to nesmierne, v prvom rade preto, lebo Jókai z toho vytvára príbeh a tlmočí aj emócie, ktoré postavy prežívajú.

Pýtala som sa, či sa mi iba zdá, že je to veľmi aktuálne, alebo je to naozaj tak?“

Dej knihy sa odohráva vo fiktívnej dedine Hétfalu na východnom Slovensku v roku 1831. Uhorsko vtedy zasiahla epidémia cholery zavŕšená takzvaným cholerovým povstaním, na ktorom sa zúčastnilo až 40-tisíc sedliakov na Zemplíne a na Šariši.

V dedine prestanú zvoniť zvony, ľud má zakázané cestovať, nakazení sú v karanténe. Štát reaguje rozpačito, úrady síce nakazujú dezinfikovať kontaminované zdroje vody, odkiaľ sa šíri nákaza, ale nedokážu poskytnúť dostatok informácií.

Navyše sa zhoršuje sociálna situácia a hrozí hladomor, lebo úrodu z polí nemá kto pozbierať.

Situácia v románe eskaluje, keď sa po dedine rozchýri, že cholera v skutočnosti neexistuje - miesto dezinfekcie dávajú páni do studní jed. A to vraj preto, aby preriedili rastúcu populáciu sedliakov.

K slovu prichádzajú konšpirácie, ktorým ľud poľahky uverí, vzbĺknu vášne a na rad príde násilie a krviprelievanie.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pavol Ďurka prichádza v sprievode polície na Okresný súd.

Uznesenie krajského súdu vidí veľa chýb.


3 h
Logo podcastu Dobré ráno.

Čo hovorí uznesenie Krajského súdu o vojne v polícii.


a 2 ďalší 39m
Skryť Zatvoriť reklamu