Pandémia dáva zabrať všetkých generáciám, no bolo by chybou za každú cenu sa snažiť potláčať smútok a strach. Práve naopak, mali by sme si ich pripustiť a byť k sebe v rodinách otvorení, myslí si klinická psychologička a terapeutka OĽGA ŠUPALOVÁ.
V rozhovore približuje, aké rituály nám môžu pomôcť preniesť sa cez krízové časy, prečo len upratovanie nestačí aj aké predsavzatie do nového roka nám pomôže žiť v lepšej duševnej pohode.
Psychoterapeutka Oľga Šupalová. (zdroj: archív O. Šupalovej)Vonku je zima a tma a k tomu prísne obmedzenia stretávania. Človek ľahko prepadne beznádeji, smútku, "depke". Ako z toho von?
Treba si uvedomiť, že smútok je v poriadku. Je to emócia, ktorá patrí k človeku a práve odháňanie alebo zakrývanie smútku môže vyústiť do naozajstnej depresie.
Je to paradox. Nie je to tak, že nesmieme byť smutní a stále sa musíme usmievať a povzbudzovať sa. Nemáme potláčať obavy, len aby sme neboli smutní alebo aby sme sa nestretli so svojím smútkom, s predstavami blízkymi zármutku či smrti.
Máme byť na tieto pocity citliví vo svojom vnútri a vo vzťahoch. Možno naše deti prežívajú obavy, smútok, možno je to náš partner alebo naši rodičia.
Keď sa nemáme snažiť o optimizmus, čo by sme mali skúsiť urobiť, aby sme sa v týchto časoch necítili beznádejne?
Keď hovoríme o tom, čo sa deje vo svete, čo sa týka korony, bolo by veľkým popieraním necítiť sa niekedy aj beznádejne, vystrašene alebo ohrozene.
Všetky tieto pocity do nášho prežívania patria oveľa viac ako v iných životných obdobiach a je fajn, keď ich dokážeme prežívať vo vzťahu s druhými ľuďmi, ktorým dôverujeme.
Môžeme sa o tom porozprávať a niekedy o tom môžeme aj mlčať.
