Bola to dojemná príhoda. Krátko po prvej svetovej vojne, 22. decembra 1919, sa v Bíloviciach nad Svitavou vybral Rudolf Těsnohlídek s dvoma priateľmi do lesa. Známemu z Brna chceli priniesť jedličku, no našli niečo celkom iné.
„Bolo pekne, krásna zimná pohoda, les bol biely a tichý,“ spomínal si neskôr jeden z priateľov. „Nič sme si nevraveli, išli sme jeden za druhým a naraz sme všetci zastavili. Srnka! Nič iné to nemohlo byť. Malá srnka niekde plakala. Odbočili sme z cesty a brodili sa snehom, stále po hlase tej srnky. Prišli sme do rokliny, čo to malo byť, preboha...
Je tu dieťa, modré, ja neviem, či od plaču, alebo od mrazu. Stáli sme nad ním zmeravení, potom sme ho vzali a hnali sa s ním domov.“
Matke žalár, chudobným strom
Dievčatko, ktoré našli, ležalo zabalené v perinke pod smrekom a volalo sa Liduška. Neskôr sa zistilo, že ho pohodila slúžka, ktorá ho nedokázala uživiť. Vraj tak urobila až vtedy, keď videla prichádzajúcich mužov. Dostala päť mesiacov ťažkého žalára.
Těsnohlídek bol však spisovateľ aj redaktor Lidových novín a prípad pozorne sledoval. Ako súdničkár sa zúčastnil na procese, no vec mu evidentne nešla z hlavy.
„Príhoda ho veľmi dojala, veď ste ho poznali,“ rozprával priateľ. „Chodil, hovoril, že je tu nejaká nespravodlivosť, že pre tie deti by sa malo niečo urobiť, aby ich nemuseli klásť na mráz. Potom hovoril, že ten strom, pod ktorým dieťa ležalo, bol pekne urastený a naznačil, že by sa dal postaviť ako vianočný strom na námestí v Brne.“
Neskôr si Těsnohlídek spomenul, že počas vojny vztýčili v dánskej Kodani vianočný stromček a pod heslom „Všetci všetkým“ pod ním vyberali do kasičky peniaze na dobročinné spolky.
Rozhodol sa usporiadať podobnú charitu, o zámere veľa písal, obiehal kompetentných a prvý vianočný strom napokon povstal v Brne počas Vianoc v roku 1924.
Solidarita medzi občanmi, nie poddanými
Nová tradícia niesla plné meno Vianočný strom republiky a rýchlo si získavala obľubu.
