SME

Ako sa skončil šialený príbeh ortodoxného stalinizmu

Pred tridsiatimi rokmi sa začal pád komunistického režimu v Albánsku.

Tajný atómový bunker pre komunistických pohlavárov v Tirane dnes slúži ako múzeum. (Zdroj: Posztós János/Adobe Stock)

Na zemepisnom atlase spred 30 či 40 rokov bolo vidieť na mape Balkánu akúsi bielu škvrnu. Volala sa Albánska socialistická ľudová republika a mala okolo troch miliónov obyvateľov, zväčša živoriacich a uväznených vo vlastnej krajine.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Komunistický režim sa v Albánsku začal rúcať až koncom roka 1990. Presne 11. decembra 1990, v čase spontánnych študentských protestov, povolilo vedenie Albánskej strany práce politickú pluralitu a o deň neskôr vznikla na pôde tiranských internátov Demokratická strana.

Demonštrácie uzatvárali šialený príbeh ortodoxného stalinizmu a totálnej izolácie pred svetom. Roztržka s Juhosláviou, po Stalinovej smrti a Chruščovovom nástupe zanevretie na ZSSR a neskôr aj rozchod s Čínou ponechali Albánsko na svojej prapodivnej ceste osamotené a uzatvorené.

Súvisiaci článok Duch totalitnej NDR žije! Na futbalových štadiónoch Čítajte 

Albánsko tak zostávalo pre obyvateľov Európy veľkou neznámou a bolo jedno, z ktorej strany železnej opony pochádzali. Oficiálna propaganda vrátane rádia Tirana s vysielaním aj pre československých poslucháčov, štvala proti všetkým, veď imperialisti a revizionisti sa vraj usídlili i priamo v Kremli.

A albánsky národ obkľúčený nepriateľmi mal podľa vyjadrení dlhoročného komunistického vodcu Envera Hodžu (po albánsky Hoxha) radšej jesť korienky, než by sa spreneveril zásadám marxizmu-leninizmu.

Chápadlá tajnej polície Sigurimi

A tak atlas sveta či Európy bol často jediným zdrojom poznania o izolovanom Albánsku. Pri jeho študovaní sa dali napočítať iba dva medzinárodné hraničné priechody, i tie na noc uzatvárali.

Riedka cestná sieť a ešte redšia železničná sieť nebola vôbec napojená na trate v zahraničí. Cudzie civilné lietadlá nesmeli prelietavať albánskym vzdušným priestorom a tých pár, čo smerovalo na ospalé letisko Rinas pri Tirane, muselo pristávať iba cez deň a v smere od pobrežia.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C7JPM na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu