Hlavné mesto sa so zmenou klímy musí zmeniť . Nový klimatický atlas pomáha ukázať ako.
Hlavná architektka Bratislavy INGRID KONRAD a spracovateľka atlasu EVA STREBEROVÁ hovoria, ktoré časti mesta sú najviac ohrozené horúčavami a suchom, prečo sú trávniky rozpálené ako lepenkové strechy a čo sa s tým dá robiť, aj ako by to v Bratislave mohlo vyzerať v roku 2080.
Ako veľmi je Bratislava ohrozená horúčavami a suchom v porovnaní s inými európskymi mestami?
Konrad: Poloha mesta na Dunaji je veľmi priaznivá. Máme aj významné kvalitné zdroje podzemnej vody či živý lužný les na území mesta. To všetko je podporný mechanizmus proti prehrievaniu.
Priestor je ochladzovaný prírodnými svahmi Malých Karpát a lužné lesy sú akoby klimatizačnou jednotkou. Kvalita mesta je teda veľmi dobrá z hľadiska zabraňovaniu prehrievania.
Zároveň však máme veľký problém so zastavaným územím z hľadiska sucha. Máme dostatočné vodné zdroje, len by sme potrebovali oveľa intenzívnejšie zadržiavať zrážkovú vodu v území. Máme veľa spevnených plôch, ktoré potrebujeme uvoľniť.
Keď sa zvýši hladina vody v Dunaji, je za to spoluzodpovedné každé parkovacie miesto, ktoré je spevnené. Voda nezostáva v území, ale steká do Dunaja.
Ako sme na tom so zeleňou v meste?
Konrad: Máme dostatočné plochy zelene, no mali by sme sa o ne oveľa intenzívnejšie a lepšie starať a tiež vytvoriť pri vegetácii také mikroklimatické podmienky, aby sama dokázala prežiť.
Napríklad stromy v trávnikoch popri komunikáciách sú vo veľmi zlej kondícii. Trávniky sa prehrievajú a potrebovali by oveľa intenzívnejšie zalievanie.