SME

Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Žil krátko, tvoril vášnivo, zomrel tragicky. Aj po smrti vyvoláva vášne

Maďarský básnik má pamätník v Turci.

Petöfy Sándor, rytina z 19. storočia. (Zdroj: Slovenská národná galéria )

Jeho život bol ako z učebnice o bohémoch. Miloval život, víno a divadlo, neskrotný a revolučný do špiku kostí. Žil krátko, tvoril vášnivo a zomrel tragicky. Mal len 26 rokov.

Zanechal za sebou veľa básní aj otáznikov. Hoci sa narodil ako Alexander Petrovics, počas života používal viacero umeleckých pseudonymov a preslávil sa pod tým posledným, ktorý si vybral, keď sa rozhodol stať sa básnikom. Pod ním ho aj pozná celý svet. Petőfi.

Miloval ho Hviezdoslav aj Smrek, zneužívali ho nacionalisti na oboch stranách Dunaja. Nenastal konečne čas, aby sme v 21. storočí začali vnímať Sándora Petőfiho ako skvelého básnika?

Matka a syn

Zápis v evanjelickej kronike v maďarskom meste Kiskőrös hovorí jasne. Hneď v prvý deň roku 1823 tu bol pokrstený chlapec Alexander Petrovics.

Dávno po jeho smrti však pod riadok napísaný miestnym farárom pribudol prípis inou rukou. Nejde o úradnú zmenu mena. Ktosi však mal potrebu pripísať, že ide o maďarského básnika známeho pod menom Sándor Petőfi.

V inej krstnej kronike stojí pre zmenu zápis o krste Márie Hrúzovej. Stalo sa to o tri desaťročia prv a o stovky kilometrov severnejšie. V turčianskej dedine Necpaly sa v auguste 1791 narodila Slovenka, ktorá sa raz mala stať matkou budúceho básnika.

Malú dedinku usadenú na úpätí Veľkej Fatry neskôr opustila a šla slúžiť na Dolniaky, tam sa vydala a porodila syna so zapáleným pohľadom a nesporným talentom.

Dva stručné záznamy v skratke rámcujú problém, ktorý sa tiahne dávno po tom, ako Petőfi zahynul počas revolúcie vo vojnovej trme-vrme. Jeho kosti sa nenašli, spočinuli v hromadnom hrobe a podobne je to aj s jeho umeleckým odkazom, ktorý je dodnes zahádzaný nacionalistickým klišé.

Postaviť pamätník maďarskému básnikovi v Turci, v najslovenskejšom centre krajiny, sa môže javiť ako provokácia - ale aj ako snaha odhodiť staré haraburdie minulosti.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C7DE4 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M7DE4 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Literatúra, História, SME Plus, história

Už ste čítali?