SME

Malí bojovníci s kľúčikmi od raja

Irán nasadil počas vojny s Irakom stotisíce detských vojakov, mnohí išli na istú smrť.

Mladí iránski vojaci nosili okolo hlavy uviazané šatky s nápisom „Boží bojovník“. (Zdroj: wikipedia)

Pred 40 rokmi sa začal jeden z najničivejších konfliktov 20. storočia – iracko-iránska vojna. K jeho najtemnejším kapitolám patrili použitie chemických zbraní a organizovanie neplnoletých bojovníkov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Francúzska ilustrátorka iránskeho pôvodu Marjane Satrapiová v kultovom diele Persepolis spomína na smutný porevolučný teheránsky večer, keď jej rodičov navštívila ich služobná. Hoci bola celý život úprimne veriaca, nariekala, že už nedokáže veriť ničomu.

Jej štrnásťročný syn dostal v škole malý plastový kľúčik natretý zlatou farbou. Vraj ak odíde do vojny a bude mať šťastie a padne, kľúčik ho dostane do neba. Tam, kde je hojnosť jedla, žien a domy zo zlata a drahokamov.

Absurdnosť ešte umocnil čerstvo odvedený bratranec Šahab, ktorý videl každý deň autobusy plné chlapcov z chudobných rodín, ako odchádzajú na front veriac, že posmrtný život je lepší ako Disneyland.

Súvisiaci článok Reportér: Detskí vojaci sú lacní a nepoznajú zlo Čítajte 

Satrapiová nefabulovala. Hoci existencia samotných kľúčov je dnes ťažko overiteľná, Irán cez vojnu s Irakom skutočne nasadil okolo pol milióna detí. Zoznam mučeníkov doplnili desaťtisíce z nich. Niektoré údaje spomínajú až 90-tisíc obetí z radov iránskych detských vojakov, samotná islamská republika priznáva 22-tisíc školákov padlých počas „svätej obrany“.

Deti útočili zväčša v prvých vlnách, tých s najvyššími stratami. K ich úlohám patrilo tiež čistenie mínových polí a uvoľňovanie cesty pre iránske tanky či revolučné gardy. Niekedy zem kontrolovali iba obyčajnou drevenou palicou. Za také bezcenné považoval tamojší režim ich mladé životy.

Propaganda na škole

V septembri 1980 napadol Irak Irán. Iracký vodca Saddám Husajn sa obával šírenia revolúcie z Iránu, navyše chcel využiť dočasnú iránsku zraniteľnosť a získať sporné územia pri Šatt al-Arab a na ropu bohatú provinciu Chúzistan.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C7DE5 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu