„Vtedy nás chceli, napriek tomu, že my sme o to záujem nemali. Dnes, keď naozaj potrebujeme odísť, pred nami zavierajú dvere,“ komentuje neľahkú situáciu vedúci rybárov Besmak Abemensa.
Naráža na otrokársku minulosť a aktuálnu situáciu s migráciou. Pozerá sa pritom na hrad Elmina, ktorý v roku 1482 postavili Portugalci ako vôbec prvé takéto európske opevnenie v západnej Afrike.
Nie je to hrad z rozprávky, v budove väznili predkov terajších Ghančanov a obyvateľov širšieho regiónu, aby ich neskôr odviezli otročiť na plantáže do nového sveta.
Besmak má pravdu, nielenže sa zahraničnej pomoci nedočkajú, práve zahraničné lode sú dnes príčinou ich trápenia.
Nie je dosť pre všetkých
Ghanu, krajinu v západnej Afrike s heslom sloboda a spravodlivosť, zakotveným v ústave, dnes mnohí poznajú najmä vďaka kakau. Ghana je však omnoho viac ako len vývozca kakaových bôbov. Nájdete tu osemdesiat rôznych jazykov a dialektov, citáty z Biblie na každom rohu aj palmové víno.
Na jej území sa v predkoloniálnej ére rozprestieralo viacero významných ríší. Neskôr tam okrem Portugalcov zakotvili aj Holanďania, Dáni či Švédi. Najdlhšie sa zdržali britskí kolonizátori, ktorých záujem bol jasný aj podľa mena, ktoré krajine dali. Zlaté pobrežie.
Priamo v krajine kedysi známej aj pre množstvo zlata, ktoré sa tu nachádzalo, je jedným z jej najväčších problémov akútny nedostatok pracovných príležitostí.
Dlhodobo fungujúci reťazec rybolov - ryby - predaj - peniaze dnes nefunguje, pretože ho rozhádzali čínske lode.
