SME

Ľudia mali aj v minulosti ku gýču blízko

Rozhovor o folklóre s etnomuzikologičkou Alžbetou Lukáčovou.

Na začiatku 20. storočia si liptovskí pastieri hrali a tancovali sami pre seba, nie pre publikum. (Zdroj: Slovakiana)

Folklór je dnes v móde, zákazníci si môžu kúpiť obal na mobil s údajne tradičnými motívmi alebo si dať rovno vytetovať domnelý čičmiansky ornament. Oháňajú sa ním politici aj reklamné agentúry, zneužívali ho fašisti aj komunisti.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

S muzikologičkou a etnologičkou ALŽBETOU LUKÁČOVOU sme sa zhovárali, v čom je náš folklór originálny, v čom nie a či sú naše pesničky najkrajšie na svete. Dôležité je, či na seba pozeráme zo žabej, alebo z vtáčej perspektívy.

Keď na začiatku 20. storočia slovenskí emigranti prichádzali do Ameriky, vyzerali ako Indiáni. Za veľkou mlákou bol už moderný svet a naproti tomu vrkoče a krpce mužov, živôtiky, fertuchy a kasanice žien. Uchovali sa u nás tradície tak dlho pre našu uzavretosť pred svetom, ktorú vidíme aj dnes?

Určitý konzervativizmus je súčasťou našej kultúry, ale dôvodov na pretrvávanie tradičnej ľudovej kultúry bolo veľa. Súvisia s historickým vývojom, spôsobom obživy, sťahovaním, prístupom k vzdelaniu aj s geografickou povahou krajiny.

Čím hornatejšia je, tým dlhšie sa v nej uchovávajú tradície. Na rovine sa novinky šírili rýchlejšie a zasahovali väčšie územie.

Horský terén a dediny uzavreté v dolinách mali vplyv na naše špecifické tradície?

Určite. Aj keď závisí, z akej perspektívy sa na ne dívate. Či zo žabej, alebo z vtáčej. Z tej vtáčej majú všetci obyvatelia horských oblastí sveta zaujímavé a originálne tradície. Teda nielen my. Mnohé tradície sme s inými mali aj spoločné.

Zo žabej perspektívy sú práve tie naše "najkrajšie na svete". Takéto výroky sú totiž formované skôr emóciami ako reálnym poznaním. Tradičná ľudová kultúra a folklór nie sú nemenné, je to vlastne život a ten plynul v každom historickom období, ľudia prirodzene nasávali zmeny na uľahčenie života. Len rýchlosť nebola taká, ako vidíme dnes.

Prvá Československá republika priniesla zásadnú zmenu v doterajšom spôsobe života aj etablovanie slovenskej inteligencie, no skutočný prelom v zmysle masívneho opúšťania pravidiel "starého sveta" prišiel počas druhej svetovej vojny. Zmeny, ktoré priniesla druhá polovica 20. storočia, boli rýchlejšie než predchádzajúci niekoľkotisícročný vývoj.

Súvisiaci článok Stračina s Gruskom priviedli do štúdia len z Oravy 180 účinkujúcich Čítajte 

Čo však, keď dnes namiesto folklóru vzniká gýč? Ľudovky so 'synťákmi' sú len jednou z jeho podôb.

Nerobme si ilúzie, ľudia mali aj v minulosti ku gýču blízko, hoci jeho podoba sa rokmi mení. Pred osemdesiatimi rokmi bola napríklad módna sentimentálna pieseň, ktorá opisovala zurčiace potoky a chválila krásu konkrétnych dedín.

Väzba na staršie tradície je už pretrhnutá a navyše sa kalkuluje s komerčným úspechom. Verejnosť dnes už necíti mantinely, ktoré určoval tradičný spôsob života a to je prirodzené. Odvolávame sa na niečo, čo vlastne nikto poriadne nepozná, no spája nás, že to máme radi. Aký paradox.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C7B9W na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu