Pozorujeme človeka. Človek sa obzerá, ale nevidí nás. Sme dobre skrytí, môžeme si to dovoliť. Človek rovná sa nebezpečie, ale tento nemá pušný prach. Keby ho mal, už by nás nebolo.
Toto je naše územie, naše hory. Ľudí je tu málo, nemusíme sa často skrývať. Najmä v zime môžeme pokojne zísť aj k domom do dediny. Žije tam možno šesť ľudí, nie viac. Z toho štyria sú súčasťou svorky tohto človeka. Nás je jedenásť, sme v prevahe.
V srdci Vlčích hôr v okolí dedinky Suchá žije viac vlkov ako ľudí. Kamil Soóš tunajšiu svorku dobre pozná, stopuje ich už 15 rokov. Keď zavyje, ozvú sa mu späť a v zime mu behajú za domom.
Jeho civilné zamestanie je v Parku zvierat v neďalekom Stropkove, no v turistickej sezóne sprevádza turistov na koňoch vo Vlčích horách.
Stopovať vlkov začal pred 24 rokmi preto, že sa mu nezdali reálne počty týchto šeliem, ktoré udávali poľovnícke štatistiky na Slovensku.
"Po horách som behal dosť intenzívne, no s vlkom som sa dlho nestretol. Tak som ich začal intenzívne stopovať a trochu študovať a ostalo mi to dodnes."
