SME

Streda, 2. december, 2020 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Depešáci verzus metalisti. Prečo sa kedysi nenávideli?

Aj tak vyzerala mladosť jednej generácie uprostred normalizácie.

Subkultúry vznikali aj v Československu, či sa to súdruhom páčilo alebo nie. (Zdroj: Lucia Bartošová)

Si depešák alebo metalista? Otázka, ktorej sa nevyhol takmer žiadny chlapec, ktorý vyrastal v normalizačnom Československu na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia.

Detstvo jednej generácie poznamenala rivalita, ktorá sa dnes už zdá nepochopiteľná a úsmevná. Nestrannosť bola nemožná, medzi členmi toho-ktorého tábora vznikali hanlivé rýmovačky, hádky, opovrhovanie aj bitky.

Do toho sa rozpadal komunistický režim a cez praskliny železnej opony začali prenikať slobodné informácie a spolu s nimi aj západná hudba a popkultúra.

Prečo vlastne spolu bojovali subkultúry, keď s oboma mala problém komunistická polícia aj veľká časť spoločnosti?

Ako dva znepriatelené gangy

„Mávalo to rôznu intenzitu, od vzájomného naťahovania sa o tom, čo za odpadovú hudbu tí druhí počúvajú a ako debilne vyzerajú, až po verbálne a fyzické útoky,“ spomína si dlhoročný metalový publicista a frontman deathmetalovej kapely Nomenmortis Martin Lukáč.

„Nezúčastňoval som na tom, ale boli partie, ktoré si to občas dopriali. Pamätám si, že okolo roku 1987 si u nás v Košiciach metalisti a depešáci na sídlisku Nad jazerom dohodli bitku. Už okolo roku 1989 sa to však vytrácalo, obom stranám nejako prirodzene došlo, že je to nezmysel.“

Známy stand-up komik Michael Szatmary patril od ranej mladosti k druhej strane – bol depešák.

„Spomínam si, že jeden metalista ma chcel zbiť, lebo som patril k depešákom, a odkazoval mi to po spolužiakoch, ale nikdy k tomu reálne nedošlo. Útočili na nás hudbou a to bolo možno ešte horšie,“ smeje sa a dodáva:. „Boli sme ako dva znepriatelené gangy alebo rodiny, ktoré už ani nevedia, prečo sa vlastne nenávidia.“

Historik Miroslav Michela z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý sa zaoberá skúmaním subkultúr počas komunizmu, to potvrdzuje.

„V druhej polovici 80. rokov vznikali medzi metalistami a depešákmi rôzne heslá a naťahovačky pre účesy, prečiarkovali a prepisovali sa nápisy na stenách a podobne. Aktéri isto majú rôznorodé spomienky, vždy to záležalo aj na lokálnom prostredí, osobných vzťahoch, rozdiely mohli byť napríklad aj na úrovni mesto – dedina a podobne,“ opisuje.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C795H na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M795H na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť. Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
SME Plus, Depeche Mode, Príbehy pamätníkov od Post Bellum

Už ste čítali?