SME
Sobota, 2. júl, 2022 | Meniny má Berta

Našla som potomka osoby, ktorú moja rodina zotročila

Je toto príbeh o zadosťučinení alebo zmieri?

Eleanor Mireová (vľavo), Debra Brunová a archivár Jonathan Palmer vo Vedderovej výskumnej knižnicie, kde sú záznamy o deťoch narodených zotročeným ľuďom. (Zdroj: The Washington Post - Nicky Woo)

Vyrastala som v Hudson Valley v 60.- 70. rokoch. O mojich holandských predkoch som veľa nevedela, vždy som svoje korene vnímala skôr ako talianske.

Môj otec je synom imigranta Pasquala Bruna, ktorý prišiel do New Yorku ako tínedžer z chudobnej Kalábrie. Naše sviatočné stoly tak plnili misy cestovín, mäsových guľôčok či zapekaný baklažán. Na to, aby som sa niekde cítila ako doma, mi stačí vôňa paradajkovej omáčky.

Samozrejme, sú tu aj predkovia z matkinej strany Van Valkengurgovci. Vedela som o nich len toľko, že pomáhali osídliť Nové Holandsko, ako sa v 17. storočí hovorilo štátu New York. Aby ste mali predstavu o tom, akí asi boli, predstavte si hrdinov poviedky Rip Van Winkle. To je príbeh jednoduchého a dobrosrdečného človeka, a tak som si ich predstavovala aj ja, ale nikdy som o nich neprestala uvažovať.

Rozmach spoločností, ako je Ancestry, premenil milióny Američanov na amatérskych genealógov. Nemohla som na túto vlnu nenaskočiť tiež. Keď som svoje pátranie začínala, čakala som, že výsledkom bude línia farmárov, ich manželiek, maloobchodníkov či pracovníkov, ktorí žijú svoj pokojný skromný život.

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu