Významne prispela k objaveniu štruktúry DNA, no Nobelova cena ju obišla a jej zásluhy plne uznali až mnoho rokov po jej smrti. Ocenili zato vedcov, ktorí nečestne získali jej dáta.
25. apríl
je deň DNA. Pripomína deň v roku 1953, keď James Watson, Francis Crick, Maurice Wilkins a Rosalind Franklinová a kolegovia publikovali články o štruktúre DNA v časopise Nature.
Fyzikálna chemička, ktorá mala kľúčovú zásluhu na objavení a vysvetlení molekulárnej štruktúry DNA, RNA, vírusov, uhlia i grafitu Rosalind Franklinová by sa v týchto dňoch dožila sto rokov.
Rosalind bola výraznou osobnosťou už od detstva. V škole vynikala vo všetkých predmetoch s jedinou výnimkou hudobnej výchovy a darilo sa jej aj v športoch.
Narodila sa do vplyvnej židovskej rodiny Ellisa a Muriel Franklinovcov v Británii ako druhé z piatich detí. Jej otec sa venoval obchodnému bankovníctvu a starý otec bol prvým vymenovaným židovským profesorom na anglickej univerzite.
“Je isté, že Rosalind Franklinová svojimi náročnými experimentmi významne prispela k objasneniu štruktúry DNA, a umožnila tak vznik súčasnej molekulárnej genetiky.
„
Rosalind bola zapálená pre vášnivé diskusie, z ktorých podľa svojej mladšej sestry Jenifer často vychádzala víťazne vďaka svojej inteligencii, logike, výrečnosti a odhodlaniu. Neváhala sa pustiť do sporu ani s takou výraznou osobnosťou, akou bol jej otec.
Tento jej argumentačný zápal pretrval až do dospelosti, čím si znepriatelila viacerých mužských kolegov.
