SME

Sobota, 8. august, 2020 | Meniny má OskarKrížovkyKrížovky

Urbanista: Chôdza je vo väčšine amerických miest veľmi podozrivá činnosť

Rozhovor s Petrom Bednárom.

Tým, že Spojené štáty stavali mnohé mestá pre autá, peší pohyb sa stal veľmi komplikovaným a často aj nelegálnym. (Zdroj: SITA/AP)

Architekt a urbanista PETER BEDNÁR deväť rokov žil v Spojených štátoch a zažil, ako je segregácia v tejto krajine dodnes živá. Hovorí o tom, aké urbanistické rozhodnutie určilo to, ako dnes vidíme Spojené štáty z vesmíru, ako aj za sedenie na chodníku možno skončiť vo väzení či prečo sa lepšie robili revolúcie v neprehľadných európskych mestách.

Študovali a pracovali ste roky v Spojených štátoch. Chápali ste vďaka tomu lepšie protesty, ktoré prepukli po smrti Georgea Floyda?

Určite. Žil som v Arkansase, čo je veľmi rurálny štát a zároveň je tam veľký podiel černochov, ako všade na juhu Spojených štátov.

Každé mesto na juhu má nejakú hlavnú ulicu, väčšinou sa volá Martin Luther King Boulevard alebo tak podobne, a tá oddeľuje biele časti mesta od tých, kde žijú černosi alebo Hispánci.

Protesty sú z európskeho pohľadu často kritizované: otrokárstvo sa skončilo pred 150 rokmi a mali ste čierneho prezidenta, tak aký máte problém?

No nie je to len frustrácia z dávnej historickej krivdy. Odkaz otroctva vidieť v amerických mestách doteraz v segregácii.

Ako k tomu prišlo?

Federálne aj štátne regulácie segregáciu vynucovali. V podstate až do 60. rokov nebolo možné, aby černošské rodiny žili, kde chceli.

Mali vyhradené štvrte, ktoré boli preľudnené, boli tam mizerné služby a predovšetkým si nebolo možné zobrať pôžičku na prípadné úpravy nehnuteľnosti alebo ďalšie investície.

Dva procesy, ktoré v Amerike vytvorili strednú triedu, New Deal pred druhou svetovou vojnou a potom GI Bill po vojne, cielene vyňali čiernu populáciu.

Ak sa niekedy černošská rodina chcela nasťahovať do belošskej oblasti, aj keď získala dosť peňazí, často sa na nich vrhli susedia a terorom ich buď vyhnali, alebo aj zabili.

Ako je to dnes?

Dodnes 60 percent amerických obyvateľov žije v segregovaných štvrtiach. Už to síce nie je nariadené, ale stále to tak je. Aj preto černošská rodina s nadpriemerným príjmom často žije vo štvrti, ktorá by bola pre bielych obyvateľov na hranici chudoby.

Aj černošská rodina, ktorá má vzdelanie, úspech a majetok, žije v prostredí, ktoré je nebezpečné, znečistené a má menšie a horšie domy ako typická belošská populácia.

Podľa bulváru Martina Luthera Kinga zistíte, kde je černošská a belošská populácia, a vidieť to aj na veľkosti a stave domov, stave verejných investícií do škôl, osvetlenia, parkov a tak ďalej.

Prečo v minulosti zakázali pôžičky na opravy domov v týchto štvrtiach?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C74GZ na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M74GZ na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Rozhovory z denníka SME

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Už ste čítali?