SME
Nedeľa, 26. marec, 2023 | Meniny má Emanuel

Urbanista: Chôdza je vo väčšine amerických miest veľmi podozrivá činnosť

Rozhovor s Petrom Bednárom.

Tým, že Spojené štáty stavali mnohé mestá pre autá, peší pohyb sa stal veľmi komplikovaným a často aj nelegálnym. (Zdroj: SITA/AP)

Architekt a urbanista PETER BEDNÁR deväť rokov žil v Spojených štátoch a zažil, ako je segregácia v tejto krajine dodnes živá. Hovorí o tom, aké urbanistické rozhodnutie určilo to, ako dnes vidíme Spojené štáty z vesmíru, ako aj za sedenie na chodníku možno skončiť vo väzení či prečo sa lepšie robili revolúcie v neprehľadných európskych mestách.

Študovali a pracovali ste roky v Spojených štátoch. Chápali ste vďaka tomu lepšie protesty, ktoré prepukli po smrti Georgea Floyda?

Určite. Žil som v Arkansase, čo je veľmi rurálny štát a zároveň je tam veľký podiel černochov, ako všade na juhu Spojených štátov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Každé mesto na juhu má nejakú hlavnú ulicu, väčšinou sa volá Martin Luther King Boulevard alebo tak podobne, a tá oddeľuje biele časti mesta od tých, kde žijú černosi alebo Hispánci.

Protesty sú z európskeho pohľadu často kritizované: otrokárstvo sa skončilo pred 150 rokmi a mali ste čierneho prezidenta, tak aký máte problém?

No nie je to len frustrácia z dávnej historickej krivdy. Odkaz otroctva vidieť v amerických mestách doteraz v segregácii.

Ako k tomu prišlo?

Federálne aj štátne regulácie segregáciu vynucovali. V podstate až do 60. rokov nebolo možné, aby černošské rodiny žili, kde chceli.

Mali vyhradené štvrte, ktoré boli preľudnené, boli tam mizerné služby a predovšetkým si nebolo možné zobrať pôžičku na prípadné úpravy nehnuteľnosti alebo ďalšie investície.

Dva procesy, ktoré v Amerike vytvorili strednú triedu, New Deal pred druhou svetovou vojnou a potom GI Bill po vojne, cielene vyňali čiernu populáciu.

Ak sa niekedy černošská rodina chcela nasťahovať do belošskej oblasti, aj keď získala dosť peňazí, často sa na nich vrhli susedia a terorom ich buď vyhnali, alebo aj zabili.

Ako je to dnes?

Dodnes 60 percent amerických obyvateľov žije v segregovaných štvrtiach. Už to síce nie je nariadené, ale stále to tak je. Aj preto černošská rodina s nadpriemerným príjmom často žije vo štvrti, ktorá by bola pre bielych obyvateľov na hranici chudoby.

Aj černošská rodina, ktorá má vzdelanie, úspech a majetok, žije v prostredí, ktoré je nebezpečné, znečistené a má menšie a horšie domy ako typická belošská populácia.

Podľa bulváru Martina Luthera Kinga zistíte, kde je černošská a belošská populácia, a vidieť to aj na veľkosti a stave domov, stave verejných investícií do škôl, osvetlenia, parkov a tak ďalej.

Prečo v minulosti zakázali pôžičky na opravy domov v týchto štvrtiach?

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kristína Pomothy

Psychologička Kristína Pomothy vraví, že naša kultúra sa odklonila od mystických zážitkov.


23. mar
Miralem Pjanič (vľavo) na MS v drese Bosny a Hercegoviny.

Džeko? Možno to bude znieť hlúpo, ale naozaj nebolo cítiť, že nehral.


5 h
Krojovaný pár víta prezidenta T.G.Masaryka na Morave v Čejkoviciach (1924).

Keď prišiel November, myslela som si, že sa vrátia názvy ulíc a budov po T. G. M.


20. mar
Renault Espace prvej generácie vyrobený v roku 1990 a piatej generácie z roku 2020.

Založil európsky segment MPV, dnes sa s ním lúčime.


Oliver Varchol 23. mar
SkryťZatvoriť reklamu