Bude to isto nejaký čertovský vynález, pekelný stroj. Zničia nám polia a vinice, tá mašina privezie neresť z veľkomiest. Vieme my dobre!
Takto nejako museli premýšľať v Modre, v mestečku spojenom s posledným pobytom Ľudovíta Štúra. Keď mala tadiaľto viesť železnica z Prešporka do Trnavy a vec už bola na spadnutie, Modrania odmietli. Koľajnice ich obišli a vlak v tomto meste nikdy nezastavil.
Podobne to bolo v Turci. Tam miestni roľníci bránili vymeriavačom železnice vstúpiť na ich polia a musela zakročiť vrchnosť. A to ešte mali merači šťastie, veď kedysi pri vymeriavaní prvej konskej železnice v monarchii pri Českých Budějoviciach proti nim vytiahli sedliaci posilnení alkoholom a vidlami a ukradli im aj signálne tyče.
Modra aj Martin, ktoré kedysi tvorili centrá Slovákov, sa bez železničného spojenia postupne ocitli mimo centra diania. Tak ako dnes, aj v minulosti sa ľudia báli technológií a neznámych noviniek.
Nebolo to však len z iracionálneho strachu z neznámeho, ľudia mali aj reálne obavy zo straty majetku a živnosti.
Pre stodolu či nemravnosť
"Fáma hovorí, že v Modre odmietli železnicu preto, lebo mala viesť cez pozemky aj cez dvor istého Modrana, ktorý sa bál, že mu vlak bude jazdiť cez stodolu a on bude musieť stále chodiť otvárať a zatvárať bránu."
Modranský historik Karol Kantek začína anekdotou, ktorá sa vraj kedysi tradovala medzi miestnymi pri víne. Sedíme v Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre, vedľa sa nachádza miestnosť, v ktorej kedysi skonal známy dejateľ.