Maďarské vlády pripravili v medzivojnovom období niekoľko plánov na revíziu Trianonu a v každom z nich sa počítalo s pripojením Košíc a okolia.
„Pre väčšinu Maďarov sú Košice dodnes národným pútnickým miestom,“ hovorí historik ONDREJ FICERI.
Aké bolo postavenie Košíc ako mesta v rámci Uhorska začiatkom 20. storočia?
Imidž Košíc v uhorskom verejnom diskurze bol neporovnateľne lichotivejší od toho dnešného v slovenskej verejnej sfére.
Svojou veľkosťou boli až šestnáste v rebríčku najväčších uhorských miest, ale o to prominentnejšie miesto zaujímali v maďarskej národnej pamäti.
Čím si to vyslúžili?
Z dvoch dôvodov. Prvým bola veľkolepá gotická architektúra košického dómu, ktorá bola stotožňovaná s národným kanónom uhorskej korvínovskej gotiky.
Ocitli sa v menšine. Maďari sa s Československom zbližovali pomaly Čítajte Druhým dôvodom bol význam Košíc v uhorských ranonovovekých dejinách ako kuruckej pevnosti, z ktorej uhorská šľachta viedla odboj proti „utláčateľským“ Habsburgovcom.
Stačilo, že maďarský národný hrdina František II. Rákoci vo svojich pamätiach označil Košice za svoje najvernejšie mesto, ktoré sa vzdalo cisárskej armáde ako posledné, a romantickí historici presvedčili vládu, aby z Košíc plánovite budovala akýsi rákociovský skanzen.
V roku 1906 sa podarilo preniesť Rákociho ostatky z Istanbulu do krypty košického dómu, čím sa z Košíc stalo národné pútnické miesto. Trianon na tom zmenil iba málo a pre väčšinu Maďarov ním Košice zostávajú dodnes, aj keď dnes už aj s pamäťovou stopou trianonskej traumy.
Nakoľko silný či slabý tu bol slovenský element?
Košice ležali na etnickej hranici v kontaktnej zóne, kde sa preplietali obe dominantné etniká, zo severu slovenské a z juhu maďarské.
Hoci populačnú prevahu tu malo z dôvodu rozrastajúcich sa predmestí obyvateľstvo slovenského pôvodu, jeho socioekonomický status bol v porovnaní s košickými Nemcami a Maďarmi taký nízky, že sa ho darilo bez odporu pomaďarčovať ešte pred nástupom maďarizácie.
