Archívny text o Miroslavovi Cipárovi bol napísaný vlani pri príležitostí jeho 85. narodenín. 8. novembra 2021 slovenský výtvarník zomrel vo veku 86 rokov.
Je jedným z našich najuniverzálnejších výtvarníkov a mimoriadnych ľudí. Prežil život, v ktorom sú v skratke obsiahnuté celé slovenské dejiny posledného storočia. Vysťahovalectvo Slovákov za oceán, drotárstvo a chudoba na lazoch, ale aj šťastné okamihy, lesy a spievajúca mama, príchod vojny, vraždenie Nemcov, Rusov aj partizánov, opakovaná porážka demokracie fašizmom a komunizmom, násilné znárodňovanie, totalita a napokon jej pád v novembri 1989.
Najmä je to však jeho originálna tvorba. Miroslav Cipár sa tento rok dožil 85 rokov a špeciálnym darčekom mu aktuálne bola hlavná cena za najkrajšiu knihu roka.
Ilustrátor, maliar, grafik a sochár ju dostal za Božskú komédiu od Dante Alighieriho, ťažiskové dielo európskej spisby o ceste za spásou duše. Vedie cez pekelné muky aj rajské vízie a dopĺňa ju množstvo odkazov na rôzne zdroje – a najnovšie aj jeho ilustrácie. Dielo je ohromné nielen svojím rozsahom, ale aj váhou, nové vydanie váži takmer tri kilogramy.
Nový šat pre Danteho
„Božská komédia je kolos, bolo výzvou ilustrovať takéto dielo. Je to náročná skladba a pôvodne určená na prednes, celkom inak pôsobí, keď si ju čítate sám. Musel som sa prebrodiť celým textom, najprv som mal pocit, že sa v tom topím. Tak som sa musel vrátiť na začiatok a začať znova. Komunikoval som so znalkyňami, dantologičkami, Danteho dielo obsahuje množstvo stredovekých odkazov, ktoré sú pre dnešného človeka neznáme, len komentár k nim je taký veľký ako samotná kniha.“
Miroslav Cipár opisuje prácu na ocenenom diele, nechce však prezradiť, koľko trvala. „Nedá sa to takto povedať. Flaubert podľa jednej anekdoty prišiel za vydavateľom a povedal mu, že už má celý nový román. To je skvelé, povedal vydavateľ, tak sem s tým a rovno to vydajme. Ešte ho musím napísať, povedal Flaubert, mám ho v hlave. Takto to funguje. Aj pri tejto knihe som musel vyskúšať viacero možností a nájsť si svoju cestu. Po viacerých pokusoch som zistil, že k Dantemu mi najlepšie vyhovuje grafický spôsob podania, že nepotrebujem farbu.“
