SME
Sobota, 2. júl, 2022 | Meniny má Berta

Vykrádači vytrhávajú celé strany z neznámych kapitol dejepisu

Lidar slúži archeológom, a žiaľ aj zlodejom

Hradiská nie sú len nevýraznými valmi uprostred lesa. Dávnu históriu možno rekonštruovať, na fotografii poľské hradisko Biskupin. (Zdroj: Europeana)

V bukovom lese na úpätí Malých Karpát niet ani nohy. Z diaľky sem dolieha štekot dedinských psov a kostolný zvon, tu počuť len šum lístia.

Kedysi to bolo inak. Už v praveku tu žili ľudia a neskôr, po príchode Slovanov, tu stálo opevnené hradisko. Stáročia všetko zmazali, nezostala ani stopa.

A predsa postava s detektorom presne vie, kam má ísť. Odhalili mu to nové technológie, konkrétne lidar. Muž sa zakráda, vie, že ak by ho tu prichytili, hrozí mu mastná pokuta a možno aj basa. Kšeft mu však za to stojí, nálezy predá ďalej a kdesi na konci reťazca je zahraničný boháč, ktorý machruje, že má domáce múzeum z našich nakradnutých pokladov.

Detektor pípa a muž si miesta označuje vlajočkami, zanedlho sa púšťa do kopania, pracuje rýchlo a nezdržiava sa. Zostanú po ňom len diery v zemi, vybrakovaná lokalita a nenávratne stratená kapitola z našej histórie.

Stovky dosiaľ neznámych objektov

Kým radar je dnes všeobecne známou technológiou, lidar je takmer neznámy. Názov je skratkou pre Light Detection and Ranging a v praxi ide o laserové letecké snímkovanie povrchu zeme.

„Technológia podáva komplexnú informáciu o povrchu vrátane drobných nerovností a zemných štruktúr,“ vysvetľuje geodet Tibor Lieskovský zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorý sa touto technológiou zaoberá. „Lidar dokáže po odfiltrovaní vegetácie, korún stromov a kríkov vykresliť reliéfne stopy zaniknutých a neznámych archeologických lokalít.“

Dočítajte tento článok
s predplatným SME.sk.
Predplatné si môžete kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu