SME

Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky

Z Turca až do vojny za americkú nezávislosť po boku Georgea Washingtona

Polereckí sa z Turca dostali až za oceán.

Francúzski husári boli súčasťou veľkého expedičného zboru, ktorý z Francúzska do USA dorazil v roku 1780 a bojoval s nimi aj Ján Ladislav Polerecký. (Zdroj: Library of Congress)

Kolonisti v Severnej Amerike sa už pred pár rokmi vzbúrili, ba vyhlásili Deklaráciu nezávislosti. Angličania to nemohli dopustiť, za oceán vyslali vojakov a začala sa krvavá vojna za nezávislosť.

Vojnové šťastie sa prikláňa raz na jednu, raz na druhú stranu. Mladej republike však prichádzajú na pomoc dobrovoľníci z Európy a neskôr aj francúzsky zbor s husármi.

Nasadia ich na rozkaz veliteľa amerických vojsk Georgea Washingtona a víťazstvo sa čoskoro preklopí na stranu republiky. Na mape sveta vznikne nový štát.

Keď budúci prvý prezident USA verejne pochváli husárov za udatnosť, je medzi nimi aj major Polerecký, ktorému v boji rovno pod ním zastrelili koňa. Meno má podľa malej dedinky na opačnom konci sveta, uprostred Turca vo vtedajšom Uhorsku. Ide o jedného z mála známych účastníkov tejto vojny s koreňmi z našich končín.

Dar od kráľa

Vojny sprevádzali život Jána Ladislava Polereckého, tohto profesionálneho vojaka, po celý život.

Krvavé boje stáli už kedysi dávno aj za zrodom jeho mena. Bolo to ešte v hlbokom stredoveku. Do Európy vtedy vtrhli mongolské hordy, na hlavu porazili uhorské vojsko a šírili hrôzu, pohromu a strach.

Padlo im za obeť všetko okrem nedobytných kamenných hradov. Takým bol aj Zniev, hrad týčiaci sa na skale vo výške takmer tisíc metrov nad morom, jeden z našich najvyššie postavených hradov, pod ktorým sa rozprestiera Turiec.

Ochranu tu hľadala aj kráľovská rodina a sám uhorský kráľ Belo IV. daroval majetky tým, ktorí renovovali spustošenú krajinu.

Tak dostali majetky pod hradom aj bratia Ondrej a Jakub. Podľa zistení maďarského vojenského historika Józsefa Zachara to bolo v roku 1262. Lokalita sa volala Polerieka a od nej si začal rod uvádzať aj meno. V údolí vyrástla osada a neskôr dedina.

Cez Poľsko do Francúzska

"O životných osudoch Jána Ladislava Polereckého zatiaľ neexistuje žiadna solídna vedecká monografia, v slovenčine sa mu venovalo len niekoľko vedeckých štúdií publikovaných najmä v krajanských amerických periodikách a jubilejných almanachoch, zmienky o ňom vyšli vo Francúzsku a v Maďarsku," uvádza Patrik Kunec v monografii Uhorskí a poľskí účastníci americkej revolúcie.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C6WB7 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M6WB7 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
História, SME Plus, história, Žlté vesty, Veľká Británia

Už ste čítali?