SME

Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky
75 ROKOV OD KONCA II. SVETOVEJ VOJNY

V pretekoch o Berlín huckal Stalin vlastných

Hitler veril, že v poslednej chvíli sa koalícia Spojencov rozpadne.

Ruiny pri Brandenburskej bráne. (Zdroj: WIKIMEDIA)

Hoci sa boj o Berlín nestal poslednou bitkou druhej svetovej vojny, dodnes predstavuje jedno z jej najdôležitejších symbolických zakončení.

Pred vypuknutím druhej svetovej vojny bolo hlavné mesto Nemecka Berlín prekvitajúcou metropolou s približne 4,3 milióna obyvateľov. Svojou rozlohou a počtom obyvateľov bol vtedy tretím najväčším mestom na svete.

Napriek tomu, že spojenecké bombardovanie, ktoré naberalo na intenzite v priebehu druhej polovice vojny, zničilo asi štvrtinu jeho zastavanej plochy a počet obyvateľstva klesol pod tri milióny, Berlín ako hlavné mesto nacistického Nemecka bol stále lákavým cieľom pre postupujúce spojenecké armády.

Jeho dobyvateľ by získal nielen prosperujúce mesto, ale aj trvalú zásluhu na porážke jedného z najskazonosnejších režimov v ľudských dejinách. Niet divu, že ku koncu vojny sa rozohrali o konečný osud Berlína Spojenci zložitú vojensko-politickú hru.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Na jar 1945 už bol už bol neodvratný koniec nacistického Nemecka na dohľad. Začiatkom januára sa Američanom podarilo odraziť poslednú nemeckú ofenzívu na západnom fronte v známej bitke o Ardeny.

Nemecká armáda definitívne prešla do obrany, britské a americké divízie stáli na západnej nemeckej hranici a chystali sa prekročiť Rýn.

V priebehu januára a februára Červená armáda rozdrvila nemecké armády na okupovanom poľskom území a vďaka bleskovému náporu smerom na západ odrezala veľkú skupinu nemeckých vojsk vo východnom Prusku, obsadila priemyselnú oblasť Horného Sliezska a jej tanky sa v hlavnom smere postupu zastavili až na rieke Odra, necelých 60 km na východ od Berlína.

Prečo Stalin túžil po Berlíne

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

V tejto situácii sa 5. až 11. februára 1945 vrchní predstavitelia Spojených štátov amerických (F. D. Roosevelt), Veľkej Británie (W. Churchill) a Sovietskeho zväzu (J. V. Stalin) stretli na konferencii v Jalte na Kryme.

Zástupcovia Veľkej trojky sa mali dohodnúť na spoločnom postupe v konkrétnych otázkach okupácie Nemecka spojeneckými armádami, na jeho rozdelení do okupačných zón, ako aj na celkovom povojnovom usporiadaní Európy (a tiež sa znovu utvrdiť v spoločnom požadovaní bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka a Japonska).

Jednou z dôležitých otázok bol tiež osud Berlína.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C6VJX na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M6VJX na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Už ste čítali?