SME

Nedeľa, 7. jún, 2020 | Meniny má RóbertKrížovkyKrížovky

Etnologička: Sme v strede Európy, preto máme aj šibačku, aj polievačku

Ako sa u nás slávi Veľká noc.

Etnologička Marta Botiková (Zdroj: ARCHÍV M. B. )

Vo veľkonočných zvykoch sa spája kresťanská tradícia so židovskou, cirkevné s magickým, vítanie nového života s úsilím odvďačiť sa za prejavenú pozornosť. O veľkonočných tradíciách rozpráva etnologička Marta Botiková.

Veľkonočné polievanie a šibanie – kde sa u nás vzalo? Je to slovenské špecifikum?

Určite to nie je naše špecifikum. Práve naopak, je to veľmi rozšírená obyčaj. Vychádza zo starodávneho predkresťanského, ale aj zo židovsko-kresťanského komplexu obyčají, ktoré sú spojené s vítaním jari, s obnovou života a prírody.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Treba začať tým, že Veľká noc je asi jediný lunárny sviatok v cykle našich výročných sviatkov. Oslavujeme ju v prvú nedeľu po prvom splne mesiaca, ktorý nasleduje po jarnej rovnodennosti. Takže Veľká noc môže byť medzi 22. marcom a 25. aprílom.

Tiež je to jeden zo sviatkov, ktorý sa oslavuje naprieč kresťanskými cirkvami.

Je to veľmi všeobecný židovsko-kresťanský sviatok. Začína sa Zeleným štvrtkom, ktorý si kresťania pripomínajú ako slávnosť poslednej večere. Pre židov je to pesachová večera, ktorá im pripomína ich vyslobodenie z egyptského otroctva. Inými slovami Veľká noc je zjednocujúci sviatok.

Obsahuje v sebe aj množstvo predkresťanských predstáv. Pretože kresťanstvo pri svojom nástupe – dnes by sme povedali, že z hľadiska marketingu – nemohlo urobiť inak ako prijať pôvodné staré predstavy, cesta bola integrovať ich.

Dostali sa nielen do ľudového života, ale aj do cirkevného príbehu o Veľkej noci. Mnohé z tých obyčají mali magickú podstatu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Aké napríklad?

Veľkonočný cyklus má viacero ´predstupňov´. Niektoré sú spojené so zabezpečením krásy a zdravia. Voda – jarné vody, čisté vody - mali očistný účinok, dokonca aj magický.

Mali odniesť pehy, zaručiť peknú pleť. Umývanie v nich bývalo spojené s rôznymi obmedzeniami – nemalo byť napríklad verejné, malo byť nadránom, vodu bolo treba priniesť v ústach.

Niekde sa to v dedinách robilo na Zelený štvrtok, inde na Veľký piatok. Alebo sa vyčesávali vlasy pod vŕbou – aby boli krásne, husté a dlhé. Určite už s nástupom modernity, koncom 19. a už v 20. storočí sa obyčaje, ktorým ľudia verili, stávajú skôr zvykom. Viera z nich postupne unikala.

Aké jarné zvyky ešte predchádzali Veľkej noci?

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C6SQN na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M6SQN na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Už ste čítali?